Prinášame Vám prvú časť makroekonomického prehľadu Slovenska za druhý štvrťrok 2017, v ktorej nájdete hlavné udalosti v politike.Rôzne názory na EÚ
Jednou z hlavných politických tém v druhom štvrťroku t.r. bola budúca pozícia Slovenska v Európskej únii. Premiér Robert Fico opakovane zdôrazňuje, že Slovensko by malo byť v jadre viac integrovanej eurozóny. Pripustil, že užšia integrácia bude znamenať aj veľmi citlivé rozhodnutia, napríklad o harmonizácii v sociálnej, daňovej, či vojenskej oblasti. Richard Sulík, predseda najväčšej opozičnej strany SaS, v tejto otázke nesúhlasí a tvrdí, že eurozóna čelí vážnym ekonomickým problémom a Slovensko sa bude môcť ekonomicky lepšie rozvíjať bez bližšej integrácie s Nemeckom či Francúzskom. Argumentuje tým, že Slovensko dosahuje vyšší ekonomický rast, má oveľa nižší verejný dlh, nižšie riziko terorizmu a nižšie dane z príjmu ako eurozóna. Rizikom Sulíkovho postoja je, že ak Slovensko ostane mimo jadra eurozóny, väčší vplyv tu začne mať Rusko.
Mečiarove amnestie zrušené
Ústavný súd koncom mája potvrdil zrušenie Mečiarových amnestií. Amnestie, ktoré udelil v roku 1998 expremiér Vladimír Mečiar, mali zabrániť vyšetreniu únosu syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča. Polícia získala dôkazy, podľa ktorých únos a následnú vraždu svedka únosu Roberta Remiáša organizovala tajná služba SIS pod vedením Ivana Lexu a využívala pri nich služby mafie. Súdy tak obnovili konanie prerušené v roku 2001. Je otázne, či súdy vinníkov únosu a vraždy potrestajú. Lexa sa obráti na Európsky súd pre ľudské práva. Myslí si, že zrušenie amnestií porušilo jeho práva.
Koalícia sa zasekla na personálnych otázkach
Vládna koalícia sa v druhom štvrťroku venovala aj niekoľkým personálnym otázkam. Najprv nedokázala vybrať nového šéfa Úradu pre verejné obstarávanie. Kandidát vládnej strany Most-Híd Juraj Méry sa počas verejného vypočutia ukázal byť nekompetentný. Vláda chce zorganizovať druhé kolo verejného vypočúvania už čoskoro.
V júni potom parlament volil nového šéfa verejnoprávneho rozhlasu a televízie RTVS. Smer preto napokon presadil Jaroslava Rezníka, šéfa verejnoprávnej tlačovej agentúry TASR, u ktorého je väčší predpoklad držania sa línie vládnej koalície. K jeho zvoleniu došlo až v opakovanej voľbe.
Na uvoľnený post v Súdnej rade, ktorá je najvyšším samosprávnym orgánom súdnictva, Smer v parlamente navrhol štátnu tajomníčku na Ministerstve spravodlivosti Moniku Jankovskú (Smer). Tá má napäté vzťahy s ministerkou Luciou Žitňanskou (Most-Híd), ktorá ju odstavila od vplyvu na ministerstve. Žitňanská navyše nechce, aby boli členmi Súdnej rady politici. Smer tak odsunul voľbu nového člena rady na september a zrejme príde s iným kandidátom.
Nové korupčné odhalenia
Korupcia bola témou aj v druhom štvrťroku. Médiá priniesli viaceré nové odhalenia o daňových únikoch Ladislava Bašternáka a Mariana Kočnera a neschopnosti či neochote polície vyšetrovať ich. Stredoškolskí študenti zorganizovali viacero pochodov proti korupcii v Bratislave, Košiciach, Žiline a Prešove, na ktorých účastníci požadovali odstúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka a policajného prezidenta Tibora Gašpara, ako aj vyšetrenie káuz Gorila a Bašternák. V prieskume Transparency International (TI) štyria z desiatich Slovákov tvrdia, že by korupciu nahlásili polícii, ak by sa s ňou stretli. Je to najnižší podiel v EÚ, ale zároveň najvyšší od roku 2002, odkedy TI podobný prieskum robí. Pred 15 rokmi by tak spravilo len 17% občanov.
Stabilné preferencie politických strán
Preferencie politických strán na korupčné kauzy nereagovali a ostali v druhom štvrťroku stabilné.
Kiska zrejme v roku 2019 odíde z politiky
Prezident Andrej Kiska oznámil, že nebude zakladať politickú stranu a neuvažuje o funkcii premiéra. To, či bude v roku 2019 znova kandidovať na prezidenta, oznámi v septembri 2018. Reagoval tak na špekulácie, že založí novú stranu pre parlamentné voľby v roku 2020, alebo sa pridá k formujúcej sa strane Progresívne Slovensko. Opozičné politické strany Kisku chvália za výkon prezidentskej funkcie, vládne strany Smer a SNS ho naopak kritizujú. Ich kritika sa zrejme teraz oslabí, vnímali ho totiž ako vážneho súpera pre rok 2020. Podľa médií je pritom odchod Kisku z politiky v roku 2019 pravdepodobný.
Okrem Progresívneho Slovenska chce o voličov v roku 2020 zabojovať aj ďalšia nová strana, ktorú zakladá Miroslav Beblavý, Jozef Mihál a ďalších päť poslancov parlamentu. Obe nové strany ale postrádajú charizmatických lídrov a reakcia verejnosti na ich založenie je vlažná.
