Makroekonomický prehľad Slovenska za 2. štvrťrok 2017, 2. časť: Ekonómia

Premiér Robert Fico 1. mája načrtol návrh sociálnych opatrení, ktoré chce vláda prijať v septembri. Minimálna mzda má stúpnuť zo súčasných 435 € smerom k 500 €. Vláda ju chce postupne zvýšiť na 60% z priemernej mzdy (v súčasnosti 547 €). Príplatok za prácu v noci sa zvýši z 20% na 50% minimálnej mzdy, t.j. z dnešných 0,50 €/hod. na 1,25 €. Za prácu cez víkend bude príplatok 100% minimálnej mzdy (dnes nie je žiadny) a za prácu cez sviatok 100% z priemerného zárobku zamestnanca (dnes 50%). Zhruba 240.000 Slovákov pracuje v noci, čo je v EÚ vzhľadom na počet obyvateľov najviac. Tiež chce zaviesť nový príspevok na dochádzanie do zamestnania, vyplácaný počas šiestich mesiacov, a 10-dňovú platenú dovolenku pre otcov po narodení dieťaťa. Vláda tiež chce zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane zo súčasných 3.803 €, čo by zvýšilo čistý príjem zamestnancov. Na jej novej výške sa ale koalícia ešte nezhodla. Vláda tiež zrejme oslobodí od odvodov príjmy dôchodcov do 200 €, podobne ako je to už teraz pri študentoch.

Vládu ale pri znižovaní daní limitujú nižšie než plánované daňové príjmy. Ministerstvo financií v máji znížilo odhad daňových a odvodových príjmov na roky 2017-20 o 169-242 mil. € (-0,2-0,3% HDP) ročne. Kým rast ekonomiky, zamestnanosti a úspešnosti výberu DPH zvyšujú daňové a odvodové príjmy, nižší než plánovaný bude príjem z korporátnej dane zo zisku.

Firmy zvyšovanie príplatkov za prácu odmietajú, vnímajú ho ako marketing vlády hradený z firemných nákladov. Firmy zo sektorov, ktorým nové príplatky za prácu v noci a cez víkend najviac zvýšia náklady, ako obchody a pekárne, varujú pred možnou vlnou bankrotov a stratou pracovných miest.

Čiastočne ako reakciu na sťažnosti podnikateľov predstavilo Ministerstvo hospodárstva návrh 34 opatrení, ktoré majú zlepšiť podnikateľské prostredie. Chce vytvoriť web so všetkými informáciami pre začínajúcich podnikateľov; výdavky na výskum a vývoj budú daňovo uznateľné vo výške 200% (v súčasnosti 125%); pracovná zdravotná služba nebude povinná pre administratívnych pracovníkov; štát poskytne notifikácie o zmenách vo vlastníctve nehnuteľností; zjednoduší sa proces získavania stavebného povolenia; autá budú mať permanentné evidenčné číslo aj po predaji mimo okres; zjednoduší sa vykazovanie odpadu, atď. Tieto opatrenia majú znížiť náklady firiem o 44 mil. € ročne.

Ďalšie opatrenia zas majú zlepšiť výber daní. EÚ odhaduje, že vlani bol výpadok príjmov na DPH až 29% z potenciálneho výberu. Tento podiel bol najvyšší v stavebníctve, až 50%. Preto chce vláda od developerov veľkých rezidenčných, kancelárskych, či obchodných projektov vyžadovať predloženie kompletnej účtovnej dokumentácie. Ak bude mať daňový úrad pochybnosti, nepovolí kolaudáciu stavby. Nové pravidlá by sa nemali týkať individuálnej výstavby rodinného domu, kde sú pritom úniky najvyššie.

Ďalším opatrením je, že firmy budú musieť vopred elektronicky oznamovať daňovému úradu detaily každej cezhraničnej prepravy tovaru. Finančná správa tak vďaka mýtnemu systému bude mať v reálnom čase prehľad o pohybe kamiónov a tovaru. Má to zabrániť podvodným vývozom tovaru. Podobný systém už funguje v Maďarsku či Poľsku.

Finančná správa získa právo vopred posúdiť každé zlúčenie firiem. V minulosti podnikatelia ako Ladislav Bašternák predali či zlúčili firmy, ktoré mali platiť dane, a zbavili sa tak daňovej povinnosti.

Vláda tiež oznámila, že zrealizuje odpis dlhov ľudí, ktorí ich nevládzu splácať. Nedávno prijala nové pravidlá, ktoré platia pre exekúcie začaté po januári 2017. Na súdoch je v súčasnosti 3,7 mil. exekúcií. Detaily vládneho programu zatiaľ neboli zverejnené.

Slovenská ekonomika v prvom štvrťroku t.r. medziročne rástla o 3,1%, keď ju podporil silný domáci aj zahraničný dopyt.

Priemyselná výroba bola počas prvých piatich mesiacov t.r. medziročne o 4,9% vyššia, čo je zhruba na úrovni celého roka 2016 (4,7%). Za celý rok by mala priemyselná produkcia rásť o 4-5%, keďže najväčší priemyselný sektor, výroba áut, plánuje iba mierny nárast produkcie. Tri automobilky—Volkswagen, PSA Peugeot Citroën a Kia Motors—išli už vlani na plnú kapacitu a napriek neustálym investíciám tento rok neplánujú zvyšovať produkciu. Prudší rast produkcie príde až po októbri 2018, kedy naštartuje produkciu nový závod Jaguar Land Rover v Nitre. Druhý najväčší priemyselný sektor, výroba kovov, závisí na cyklickom vývoji cien komodít. Tie už koncom vlaňajška začali rásť z predchádzajúcich rekordne nízkych úrovní. Podľa médií U.S. Steel pozastavil predaj svojich oceliarní v Košiciach.

Hoci Slovensko dosahovalo v posledných rokoch slušný ekonomický rast, v ukazovateli HDP na obyvateľa podľa parity kúpnej sily posledné tri roky stagnovalo na úrovni 77% priemeru EÚ. Iný ukazovateľ porovnania bohatstva domácností je osobná spotreba. Aj v nej Slovensko vlani dosiahlo 77% priemernej úrovne v EÚ.

Zamestnanosť v prvom štvrťroku bola o 2,1% vyššia. Priemerná reálna mzda v ekonomike bola medziročne vyššia iba o 2,6% a činila 897 €. Priemer ale sťahujú nadol zamestnanci, ktorí vstupujú na trh práce a ktorých mzdy sú zvyčajne nižšie. Podľa údajov Sociálnej poisťovne vlani rástli platy v celej ekonomike až o 8%, ak sa berú do úvahy iba tí zamestnanci, ktorí boli na trhu práce aspoň dva roky. Niektoré firmy pritom zvyšujú platy oveľa viac, napr. Lidl vlani na jeseň o 20% a túto jar opäť o 5%. Zamestnanci najväčšieho súkromného zamestnávateľa na Slovensku, automobilky Volkswagen, dokonca štrajkovali za vyššie mzdy. Napokon ale bude ich rast miezd tento rok najnižší spomedzi troch automobiliek na Slovensku, iba 4,7% (a 14,2% za roky 2017-19). Kia Motors tento rok zvýši platy o 7,5-8,8% a PSA Trnava o 6,3%. Slovenské náklady na pracovnú silu vlani prekročili českú úroveň.

Rastúce mzdy odrážajú pokles nezamestnanosti. Sezónne upravená nezamestnanosť, podľa metodiky ŠÚ, klesla v prvom štvrťroku na historické minimum 8,5%. Údaje úradu práce ÚPSVR zas ukazujú historický rekord 7,4% v máji.

Po 3-ročnom poklese začali spotrebiteľské ceny rásť v decembri 2016. Inflačné tlaky v ekonomike rastú—jadrová inflácia v máji dosiahla 1,9%, pričom v máji 2016 bola ešte -0,3%. V máji tohto roku inflácia stúpla na 1,1%, čo je najvyššia úroveň od leta 2013.

Štátny rozpočet skončil prvý polrok t.r. so schodkom 819 mil. €, medziročne o 11% nižším. Ekonomický rast zvyšuje daňové príjmy a znižuje výdavky na sociálne dávky a splátky verejného dlhu. Najnovšia analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tak konštatuje, že verejné financie sú dlhodobo udržateľné. Ide o prvé takého pozitívne hodnotenie verejných financií od prvej analýzy rady z roku 2011. Penzijný systém je udržateľný pre naviazanie dôchodkového veku na vek dožitia. Pomohla aj nová demografická prognóza, podľa ktorej sa bude zvyšovať pôrodnosť.

Ministerstvo financií v júni aktualizovalo ekonomickú prognózu. V porovnaní s februárovou prognózou ponechalo predikciu tohtoročného ekonomického rastu bez zmeny, mierne ale navýšilo predikciu na rok 2018. Rast bude ťahaný domácim dopytom, keď spotreba domácností rastie najrýchlejším tempom od roku 2009 a rastú aj súkromné investície. Najväčším rizikom pre rast na Slovensku ostávajú dopady Brexitu a situácie v talianskych bankách.