Niekoľko týždňov kopali archeológovia na trnavskej kalvárii, kde hľadali pozostatky lazaretu a kaplnky z konca 17. storočia.
Stavebné časti, ktoré pod zemou našli, by chcelo
mesto Trnava v budúcnosti prezentovať v rámci obnovy priľahlého parku,
ktorý bol predtým "starým" cintorínom.
Najstarší Trnavčania si na podobu lazaretu a kaplnky vedia spomenúť, pretože stáli ešte počas druhej svetovej vojny. Podľa dostupných informácií sa v blízkosti mala vysypať z vojenského auta munícia, ktorú nechali vybuchnúť. Výbuch narušil stavbu a tú následne a dôkladne rozobrali Trnavčania, aby mohli tehly použiť na iný účel.
Zostalo pár fotografických záberov, pozostatky múrov a jedny schody, vedúce k potoku Trnávka, rovno pod lazaretom. Datovaniu vzniku pomohla minca z roku 1730, ktorú archeológovia našli na úrovni základov.
"Slúžil pre najchudobnejších občanov, aby sa mali kam uchýliť v čase núdze alebo pri chorobe. Mal kapacitu 70-80 ľudí, pre ktorých postele boli uložené vo veľkej pozdĺžnej miestnosti. Vždy bol financovaný z rozpočtu mesta, ktoré najímalo ošetrovateľov, istý čas tu pôsobili aj rádové sestry, slúžil tiež ako pracovisko pre študentov lekárskej fakulty vtedajšej Trnavskej univerzity," povedal vedúci archeologického výskumu Erik Hrnčiarik z katedry archeológie terajšej Trnavskej univerzity.
Hrnčiarik vidí budúcnosť celého areálu v dobudovaní oddychovej zóny so sakrálnou architektúrou krížovej cesty, ktorá bola kedysi súčasťou cintorína a je už z veľkej časti zrekonštruovaná.
Najstarší Trnavčania si na podobu lazaretu a kaplnky vedia spomenúť, pretože stáli ešte počas druhej svetovej vojny. Podľa dostupných informácií sa v blízkosti mala vysypať z vojenského auta munícia, ktorú nechali vybuchnúť. Výbuch narušil stavbu a tú následne a dôkladne rozobrali Trnavčania, aby mohli tehly použiť na iný účel.
Zostalo pár fotografických záberov, pozostatky múrov a jedny schody, vedúce k potoku Trnávka, rovno pod lazaretom. Datovaniu vzniku pomohla minca z roku 1730, ktorú archeológovia našli na úrovni základov.
"Slúžil pre najchudobnejších občanov, aby sa mali kam uchýliť v čase núdze alebo pri chorobe. Mal kapacitu 70-80 ľudí, pre ktorých postele boli uložené vo veľkej pozdĺžnej miestnosti. Vždy bol financovaný z rozpočtu mesta, ktoré najímalo ošetrovateľov, istý čas tu pôsobili aj rádové sestry, slúžil tiež ako pracovisko pre študentov lekárskej fakulty vtedajšej Trnavskej univerzity," povedal vedúci archeologického výskumu Erik Hrnčiarik z katedry archeológie terajšej Trnavskej univerzity.
Hrnčiarik vidí budúcnosť celého areálu v dobudovaní oddychovej zóny so sakrálnou architektúrou krížovej cesty, ktorá bola kedysi súčasťou cintorína a je už z veľkej časti zrekonštruovaná.
