Práve schválená novela Obchodného zákonníka zavádza pojem „spoločnosť
v kríze“ a stanoví, kedy takáto spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom
plnenia, ktoré jej poskytli.
Akonáhle sa spoločnosť ocitne v „kríze“, budú pre ňu platiť zvláštne pravidlá.
Najzásadnejším obmedzením pre „spoločnosť v kríze“ je zákaz vrátiť akékoľvek plnenie (úver, pôžička, a pod.) poskytnuté spoločnosti spoločníkmi alebo ich spriaznenými osobami počas krízy (i) po dobu, kedy je spoločnosť v „kríze“, alebo (ii) ak by sa vrátením takého plnenia spoločnosť do „krízy“ opäť dostala. Plnenie vrátené v rozpore s týmto zákazom sa musí spoločnosti vrátiť, pričom za vrátenie osobne ručia členovia štatutárneho orgánu.
Nárok na vrátenie plnenia môže primárne uplatniť sama spoločnosť. Ak však na jej majetok bude vyhlásený konkurz, bude tento nárok uplatňovať konkurzný správca. V praxi tak bude mať uvedený zákaz najpodstatnejšie dopady práve vtedy, ak sa spoločnosť dostane do konkurzu. Mimo konkurzu bude uplatňovanie tohto nároku skôr asi výnimočné (nárok totiž nemôžu samostatne uplatniť ani veritelia, ani ostatní spoločníci).
Podobný režim má platiť aj pre zabezpečenie poskytnuté spoločníkmi počas „krízy“. Ak spoločník alebo jeho spriaznená osoba poskytnú spoločnosti v „kríze“ zabezpečenie (napr. ručenie), môže sa tretia osoba uspokojiť z takejto zábezpeky bez toho, aby svoje právo musela najprv uplatňovať voči spoločnosti. Ak spoločník splní zabezpečený záväzok za spoločnosť, nemôže mu byť z tohto dôvodu poskytnutá náhrada (i) ak je spoločnosť v „kríze“, alebo (ii) ak by sa tým spoločnosť do „krízy“ dostala. V prípade poskytnutia náhrady v rozpore s týmto zákazom, platí obdobne to, čo pri neoprávnenom vrátení pôžičky/úveru.
Z pohľadu členov štatutárnych orgánov je okrem osobného ručenia za neoprávnene poskytnuté plnenie dôležitá aj ich povinnosť pri zistení, že spoločnosť je v „kríze“, zvolať valné zhromaždenie a predložiť mu návrh opatrení na prekonanie krízy. V opačnom prípade môžu byť zodpovední za škodu spôsobenú spoločnosti.
V ďalších súvisiacich ustanoveniach novela spresňuje, na ktoré osoby sa hore uvedené obmedzenia (ne)vzťahujú, ktoré plnenia sa (ne)považujú za tzv. „plnenia nahradzujúce vlastné zdroje“, ako aj to, kedy sa môže štatutárny orgán liberovať zo svojej zodpovednosti.
