Čerpanie dovolenky počas pandémie koronavírusu

Pravidlá čerpania dovolenky upravuje § 111 až § 115 Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). Podľa § 111 ods. 1 čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, môže zamestnávateľ pri zostavení plánu dovoleniek konať samostatne (§ 12 ods. 1 Zákonník práce). Plán dovoleniek však nie je záväzný a v priebehu roka sa môže meniť.

Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má zamestnanec na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia ak sa dovolenka poskytuje v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca. Formu súhlasu zamestnanca Zákonník práce neurčuje. Môže byť udelený písomne, ústne alebo aj konkludentne.

Z citovaných ustanovení Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ má nielen právo, ale aj povinnosť určovať zamestnancovi čerpanie dovolenky, pričom musí rešpektovať obmedzenia uvedené v § 111 až § 115. Pri dodržaní zásady, že pri určení dovolenky je zamestnávateľ povinný prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, je zamestnávateľ oprávnený nariadiť zamestnancovi vyčerpanie jeho celoročného nároku na dovolenku aj v celku. Súčasne musí zachovať minimálne 14 dňovú lehotu na oznámenie jej čerpania zamestnancovi (§ 111 ods. 5 druhá veta Zákonníka práce).

Ďalšie obmedzenie pri určení dovolenky vyplýva z § 112 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a na obdobie, počas ktorého je zamestnanec na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

„Ostatnou prekážkou“ v práci môže byť aj karanténa nariadená zamestnancovi. Karanténne opatrenia upravujú osobitné predpisy Ministerstva zdravotníctva SR (napr. zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov). Vyhlasuje ich Úrad verejného zdravotníctva SR, regionálne úrady verejného zdravotníctva, príp. Ministerstvo zdravotníctva SR. Počas doby nariadenej karantény má zamestnanec v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých 10 dní a od jedenásteho dňa má nárok na nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Ak zamestnancovi karanténne opatrenie v súvislosti s podozrením napríklad na koronavírus nariadené nebolo, zamestnávateľ môže postupovať pri ochrane života a zdravia zamestnancov aj podľa všeobecných zásad prevencie zakotvených v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Podľa § 5 citovaného ustanovenia zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Na základe uvedeného je zamestnávateľ povinný posudzovať riziko a na základe tohto posúdenia je oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov, t. j. môže nariadiť zamestnancovi absolvovanie lekárskej prehliadky, dohodnúť s ním prácu na doma, určiť mu čerpanie dovolenky alebo využiť možnosť neprideľovať zamestnancovi prácu v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov a v súlade s § 142 ods. 3 Zákonníka práce počas jeho neprítomnosti v práci mu poskytovať náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku z dôvodu tzv. inej prekážky v práci. Uvedený druh prekážky v práci nie je časovo obmedzený. V prípade jej vzniku z dôvodu podozrenia napríklad na koronavírus by mal zamestnávateľ vychádzať z verejne dostupných odporúčaní Úradu verejného zdravotníctva, resp. Ministerstva zdravotníctva SR, podľa ktorých sa odporúča osobám prichádzajúcim z rizikových oblastí kontrolovať svoj zdravotný stav po dobu 14 dní od príchodu na územie SR.

Z ustanovení § 111 až § 115 Zákonníka práce vyplýva, že dovolenkou zamestnanca v celom jej rozsahu disponuje zamestnávateľ. To znamená, že zamestnávateľ plánuje a určuje celú výmeru dovolenky zamestnanca pri rešpektovaní pravidiel uvedených v citovaných ustanoveniach. Nástup dovolenky musí zamestnancovi oznámiť aspoň 14 dní vopred, pokiaľ sa s ním nedohodne inak.

V prípade nariadeného karanténneho opatrenia (karantény) zamestnancovi mu môže byť na dobu karantény určená dovolenka len s jeho súhlasom (§ 112 ods. 2 posledná veta Zákonníka práce), keďže doba karantény sa v súlade s § 140 ods. 1 Zákonníka práce považuje za dôležitú osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca, za ktorú inak (t. j. v prípade nečerpania dovolenky) patrí zamestnancovi v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. za prvých 10 dní náhrada príjmu od zamestnávateľa a od jedenásteho dňa nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Dobu karantény môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom riešiť okrem čerpania dovolenky alebo poskytovania hmotného zabezpečenia podľa citovaných zákonov aj napríklad prácou na doma, prípadne náhradným voľnom.