SOPK: Ciele EÚ v oblasti klímy sú prijateľné, termíny ťažko realizovateľné

      Bratislava 18. januára (TASR) – Európska komisia (EK) vo svojom delegovanom akte o takzvanej taxonómii z prelomu rokov 2021 a 2022 definuje podmienky, za ktorých sa budú investície do jadrovej energetiky a plynárenstva považovať za udržateľné. Poukázala na to tlačová tajomníčka Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Bibiána Gunišová. Sekcia teplárenstva SOPK sa s cieľmi Európskej únie (EÚ) v oblasti klímy stotožňuje, ale termíny opatrení z delegovaného aktu považuje za ťažko realizovateľné. 
      SOPK tvrdí, že pre slovenské teplárenstvo je dôležité mať možnosť presadiť udržateľnosť už realizovaných a plánovaných investícií do systémov centralizovaného zásobovania teplom využívajúcich kombinovanú výrobu tepla a elektriny na báze zemného plynu. Práve tieto systémy sú podľa komory efektívnym nástrojom na postupné znižovanie emisií a integráciu obnoviteľných zdrojov energie vrátane geotermálnej, ako aj využitie tepla zo zdrojov na energetické využitie odpadov.
      Požiadavka, aby boli do taxonómie zahrnuté len zariadenia, ktoré nahradia uhoľné zdroje, podľa SOPK vylučuje investície do modernizácie už existujúcich teplárenských zariadení na báze zemného plynu.
      "Zemný plyn bude na Slovensku aj naďalej zohrávať významnú úlohu pri dekarbonizácii teplárenstva. Za týmto účelom je potrebné nasadenie najlepších dostupných technológií, medzi ktoré bezpochyby patrí aj vysokoúčinná kombinovaná výroba elektriny a tepla (VÚKVET). Napríklad MH Teplárenský holding plne ukončí výrobu tepla z uhlia do roku 2023 a nahradí ju produkciou tepla vo forme VÚKVET, respektíve teplom z obnoviteľných zdrojov energie, prípadne teplom z energetického využitia odpadu," skonštatoval predseda Sekcie teplárenstva SOPK Vojtech Červenka (MH Teplárenský holding).
      Dodal, že technológie VÚKVET so spaľovaním zemného plynu s efektívnym využitím vyrobeného tepla sú už v súčasnosti schopné dosiahnuť emisie na taxonómiou požadovanej úrovni 270 gramov CO2/kWh vyrobenej energie, teda elektriny a tepla. "Ďalšie znižovanie uhlíkovej intenzity je možné len za predpokladu náhrady zemného plynu novými nízkoemisnými palivami. Tieto však nie sú na našom trhu aktuálne dostupné a ich fyzická dostupnosť a cenová prijateľnosť v horizonte roku 2026 je veľmi otázna," podotkol Červenka.
      SOPK konštatuje, že podľa dokumentu EÚ nové zdroje na báze zemného plynu budú môcť získať stavebné povolenie do konca roku 2030, ale len v prípade, že emisie skleníkových plynov nepresiahnu 270 gramov ekvivalentu CO2/kWh. Poukázala na to, že zemný plyn musí byť nahradený obnoviteľnými či nízkoemisnými plynmi do roku 2026 najmenej v objeme 30 %, do roku 2030 najmenej 55 % a do konca roku 2035 má byť nimi nahradený úplne.