Poľsko a Maďarsko odolávajú tlaku EÚ na minimálnu daň z príjmu právnických osôb

      Brusel 19. januára (TASR) - Snaha Európskej únie (EÚ) zaviesť minimálnu daň z príjmu veľkých nadnárodných spoločností, na ktorej sa vlani dohodlo takmer 140 štátov sveta, v utorok (18. 1.) naráža na odpor Poľska a Maďarska. To ohrozuje hlavnú prioritu francúzskeho predsedníctva v bloku.
      EÚ sa snaží spečatiť zákonom prelomovú dohodu sprostredkovanú Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o globálnej minimálnej dani, ktorá prinúti vlády zaviesť 15-percentnú daň pre najväčšie svetové firmy.
      Francúzsko počas svojho šesťmesačného predsedníctva v 27-člennom bloku (od 1. januára do 30. júna) má v úmysle dosiahnuť, aby sa EÚ stala prvou jurisdikciou, ktorá zavedie dohodu do praxe už od 1. januára 2023. To si však vyžaduje jednomyseľný súhlas členov bloku, ale niektoré štáty sa netaja svojimi výhradami k dani, zvlášť Poľsko a Maďarsko "kladú najväčší odpor". Vzťahy oboch týchto štátov s partnermi v EÚ sú už pritom napäté, pre "odklon Varšavy a Budapešti od demokratických hodnôt bloku".
      Globálna minimálna daň je len jednou časťou dohody OECD. Druhou je prerozdelenie ziskov a odvedenie časti dane tam, kde firmy generujú svoje zisky.
      "Poľsko nemôže podporiť jednostranné zavedenie globálnej minimálnej dane zo strany EÚ, čím sa zníži konkurencieschopnosť EÚ, pričom zabudne na ďalší pilier," povedal na stretnutí európskych ministrov financií a daní zástupca poľského veľvyslanca pri EÚ Arkadiusz Plucinski.
      Maďarský minister financií Mihály Varga uviedol, že neschopnosť riešiť druhý pilier "ohrozí politický vplyv na tretie krajiny na účinnú implementáciu" dohody.
      Francúzsko dúfa v konečnú dohodu o minimálnej dani už v marci, len niekoľko týždňov pred prezidentskými voľbami, v ktorých je jedným z kandidátov súčasný prezident Emanuel Macron a dohodu by privítal ako veľký úspech.