KAPITÁL: Aj príjem z predaja alebo výmeny virtuálnej meny podlieha dani z príjmu

      Bratislava 20. januára (TASR) - Príjem z predaja alebo výmeny virtuálnej meny podlieha dani z príjmu. Keďže na Slovensku nie je legislatíva v tejto oblasti všade jednoznačná, existuje mnoho spôsobov, ako niektoré typy príjmov z krypta zdaňovať. Daňovník by si však mal dávať pozor na ich zákonnosť, aby sa vyhol trestnoprávnym dôsledkom. Uviedli to advokáti z právnickej kancelárie Highgate Law & Tax spolupracujúci na regulácii kryptomien s Ministerstvom financií (MF) SR.
      Zisky dosiahnuté na základe predaja alebo výmeny kryptomien sa v prípade fyzickej osoby štandardne zdaňujú pri sadzbe dane 19 % a 25 %. Platí teda princíp progresívnej dane. Ak je fyzická osoba tzv. odvodovým rezidentom na Slovensku, základ dane je zároveň vymeriavacím základom pre zdravotné poistenie pri sadzbe 14 %. O zdravotné poistné si však fyzická osoba môže znížiť základ dane. Iné je to, ak fyzická osoba s kryptomenami podniká. "V takomto prípade platí dane a odvody ako živnostník. Právnické osoby zasa platia daň z príjmov pri sadzbe 15 % alebo 21 %. Do úplného kontextu treba ešte uviesť, že fyzická osoba stojaca v pozadí takejto právnickej osoby zrejme bude musieť raz zaplatiť 7 % daň z dividend a prípadne odvodové povinnosti tejto fyzickej osoby," upozornil advokát z právnickej kancelárie Peter Varga.
      Slováci často siahajú po rôznych nástrojoch, ako optimalizovať dane z predaja či výmeny virtuálnych mien. Niektoré sú však viac praktické ako legálne. Hoci existuje množstvo alternatív, právnici upozorňujú, že daňovník by si mal dávať pozor na ich zákonnosť. "Nielenže premlčacia doba môže byť hlavne pri trestnoprávnom kontexte dlhšia, ale aj štát môže mať v blízkej budúcnosti iné možnosti a záujem riešiť individuálne daňové pozície osôb dosahujúcich príjmy z krypta," zdôraznil Varga. 
      V praxi sa pri optimalizácií však často využívajú rôzne zákonné spôsoby. Sú nimi napríklad "presuny" kryptomien na tuzemské alebo zahraničné právnické osoby či zmeny rezidencií. Ďalej aj transakcie s kryptomenami, napríklad pred koncom zdaňovacieho obdobia, vkladanie do fondov alebo trustov, rozpoznávanie súvisiacich nákladov a podobne.
      "Treba si uvedomiť, že u každej osoby je potrebné posudzovať osobitne zákonnosť akejkoľvek daňovej optimalizácie. Nie je možné totiž paušálne tvrdiť, že určitý nástroj je vždy, všade a u každého legálny. Kým napríklad známy nemecký tenista pri zmene svojej daňovej rezidencie spáchal trestný čin, slovenský športovec nie," konštatoval Varga.
      Pokračoval, že hoci je jednoduché nájsť krajinu, ktorá zdaňuje predaj kryptomien pri atraktívnej sadzbe dane, treba však pamätať na viaceré ďalšie súvislosti. Napríklad na možnosť repatriácie zisku naspäť na Slovensko a na to, že nie každá transakcia s kryptoaktívami je oslobodená od DPH, tiež na zmeny na kryptoburzách, bankové účty alebo reporting. Ďalej aj na prax správcov dane v súvislosti s aktivitami proti agresívnym daňovým optimalizáciám, či povinnosti účtovne zachytávať každú transakciu s kryptoaktívom.