Ch. Lagardová z ECB nevidí žiadne známky stagnácie eurozóny

 Paríž 21. marca (TASR) - Eurozóna nevykazuje známky stagnácie hospodárstva, a to aj napriek tomu, že invázia Ruska na Ukrajinu začala ovplyvňovať ekonomiku a zároveň ďalej tlačiť nahor už aj tak rekordný rast spotrebiteľských cien. Vyhlásila to v pondelok prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová.
      Konflikt podporil zrýchľovanie vysokých cien energií a hrozí tiež zhoršenie krízy v globálnom dodávateľskom reťazci, čo vyvolalo obavy, že ekonomiky euroregiónu by mohli čeliť stagflácii – obdobiu vysokej inflácie, ale slabého rastu.
      "V súčasnosti nevidíme prvky stagnácie (hospodárstva)," povedala Lagardová na konferencii think-tanku Institut Montaigne v Paríži.
      "Vzhľadom na prebiehajúce zotavovanie nepredpokladáme stagnáciu ekonomiky v roku 2022 ani v roku 2023, ani v roku 2024," dodala.
      Globálna ekonomika sa zotavila z pandémie ochorenia COVID-19 predtým, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu. Začiatkom tohto mesiaca však ECB znížila výhľad rastu eurozóny, keďže očakáva, že vojna zotavovanie spomalí. Zároveň zvýšila aj svoj inflačný výhľad pre eurozónu.
      Vojna bude mať „následky“ pre rast, keďže inflácia sa zrýchľuje a dôvera je narušená, uviedla Lagardová na konferencii. Pre centrálne banky je podľa nej problém udržať cenovú stabilitu bez toho, aby to poškodilo aktivitu.
      Na otázku o riziku stagflácie Lagardová povedala, že aj pri najtemnejšom scenári, so sekundárnymi efektami, bojkotom plynu a ropy, a zhoršením vojny, ktorá by trvala dlhšie – aj pri takýchto scenároch počíta s rastom o 2,3 %.
      Šéfka ECB to uviedla po prekvapujúcom rozhodnutí banky zrýchliť tempo, ktorým utlmuje stimuly v snahe skrotiť rekordnú infláciu aj napriek ekonomickým rizikám vyplývajúcim z konfliktu.
      Lagardová odmietla diskutovať o menovej politike ECB, ale pripustila, že sa nebude pohybovať rovnakým tempom ako v prípade USA, kde Federálny rezervný systém minulý týždeň spustil cyklus zvyšovania sadzieb.
      Zopakovala, že Európa a USA nie sú v rovnakej fáze ekonomického cyklu, pričom eurozóna je tiež viac vystavená dôsledkom vojny hneď za jej hranicami.
      Keďže centrálne banky majú obmedzenú schopnosť kontrolovať náklady na energiu, je na vládach, aby intervenovali. Lagardová ich pritom vyzvala, aby sa sústredili na menej bohaté domácnosti, čo sa podľa nej v niektorých krajinách doteraz nestalo.
      "Všetky krajiny sú v procese zavádzania plánov, ktoré, žiaľ, nie sú príliš cielené a poskytujú všeobecnú podporu pre dodatočné výdavky na energiu," povedala.
      TASR o tom informuje na základe správ AFP a Bloomberg.