Výučba sa neodráža na lepšej finančnej gramotnosti detí

 Bratislava 28. marca (TASR) - Vzdelávanie detí v oblasti peňazí je do veľkej miery na pleciach rodičov. Práve 8 z 10 je presvedčených, že sa školy nedostatočne venujú finančnému vzdelávaniu. Podľa PISA testovania školákov deti, pre ktoré sú školy zdroj informácií o peniazoch, majú rovnaké výsledky finančnej gramotnosti ako tie, ktoré školu neuvádzajú.
      Ako poukazuje 365.bank, Slovensko má v rámci krajín OECD najvýraznejšie rozdiely medzi žiakmi v dôsledku socioekonomickej situácie. V testovaní dosiahli deti s lepším zázemím o viac ako 100 bodov vyššie skóre vo finančnej gramotnosti oproti žiakom vyrastajúcimi v horších podmienkach. Najlepšie sú na tom deti z gymnázií a z lepšie finančne zabezpečených rodín.
      "Školy nie sú schopné stierať socioekonomické rozdiely. Dôvodom je fakt, že finančné vzdelávanie je prierezovou témou, avšak pre veľký objem učiva sa znižuje jeho efekt. Výučba neposkytuje dostatok priestoru na medzipredmetovosť či praktické aktivity. Situáciu komplikuje aj personálna poddimenzovanosť školstva, slabé možnosti vzdelávania súčasných a budúcich pedagógov, ale aj aktuálna pandémia nového koronavírusu, ktorá problematiku odsúva na vedľajšiu koľaj," uviedla programová riaditeľka Komenského inštitútu Zuzana Labašová.  
      Riešením tejto situácie by podľa nej mohla byť aktuálna kurikulárna reforma školstva, ale aj kontinuálne vzdelávanie a podpora súčasných pedagógov, zadefinovanie metodiky a didaktiky na odovzdávanie finančných tém, ale aj edukácia budúcich pedagógov. V dôsledku toho, že rodičia vnímajú finančné vzdelávanie ako nepostačujúce, 90,2 % sa nespolieha na školy. Polovica rodičov priznáva, že je to oblasť, ktorej by sa malo v rodinách venovať viac. Sedem z desiatich dospelých sa cíti v tejto problematike neisto. Aj keď sú pre deti najčastejším zdrojom informácií o peniazoch práve rodičia, venujú sa im dospelí skôr v teoretickej rovine.
      Podľa prieskumu banky deťom chýbajú hlavne praktické skúsenosti. "Tretina detí nebola nikdy pri rodičoch pri zriaďovaní bankových produktov. Šesť z desiatich detí vo veku 15 rokov síce má účet v banke, avšak vreckové naň dostáva len tretina z nich. Je preto dôležité, aby sa rodičia v rámci finančnej výchovy zamerali aj na praktickú stránku vzdelávania. Mali by vytvárať deťom príležitosti narábať s hotovostnými aj bezhotovostnými peniazmi, pričom dopomôcť im môžu aj technológie, ako sú detské bankové aplikácie, platobné karty či nositeľné zariadenia," konštatovala PR manažérka banky Linda Valko Gáliková.
      Celkovo 38 % 15-ročných nemá skúsenosť s výberom peňazí z bankomatu. Podľa prieskumu banky 44 % žiakov vo veku 13 a 14 rokov nemá skúsenosti s platbou kartou. Väčšine mladších detí vo veku od 11 a 12 rokov chýbajú skúsenosti s čítaním výpisu z účtu.