Brusel 6. apríla (TASR) - Prioritami rozpočtu EÚ na rok 2023 by podľa poslancov Európskeho parlamentu (EP) mali byť hospodárska obnova, opatrenia v oblasti zdravia, mládeže a klímy a riešenie dôsledkov invázie na Ukrajinu.
Vyplýva to z uznesenia, ktoré EP prijal v utorok v Štrasburgu. Poslanci v ňom požadujú rozpočet orientovaný na budúcnosť, ktorý by zodpovedal politickým prioritám eurobloku, ako sú zabezpečenie silnejšej zdravotníckej únie, úspešné ekologické a digitálne prechody a podpora spravodlivej, inkluzívnej, udržateľnej a odolnej obnovy vrátane zvýšenej podpory pre malé a stredné podniky.
Uznesenie, ktoré podporilo 463 europoslancov, 71 bolo proti a 97 sa zdržalo hlasovania, požaduje investície do podpory právneho štátu, hodnôt EÚ a základných práv. Zákonodarcovia chcú tiež finančné prostriedky na vytváranie väčších príležitostí pre všetkých, a najmä pre mladých ľudí, a na zabezpečenie toho, aby EÚ bola silnejším aktérom v zahraničnej politike.
Poslanci poznamenali, že aj napriek povzbudzujúcim signálom o ďalšom raste v roku 2022 pretrváva ekonomická neistota vzhľadom na faktory, ako sú narušenie dodávateľských reťazcov, vysoké ceny energií, rastúca inflácia a pokračujúca pandémia ochorenia COVID-19. K príčinám neistoty sa zaraďuje aj ruská invázia na Ukrajinu.
Rozpočet EÚ na rok 2023 by podľa europoslancov mal zohrať dôležitú úlohu pri posilňovaní hospodárstva Únie.
V uznesení sa uvádza, že koronakríza vystavila systémy verejného zdravotníctva "bezprecedentnej záťaži" a zhoršila existujúce problémy, pričom má vážny negatívny vplyv na mladých ľudí, ich vyhliadky na zamestnanie, pracovné podmienky a duševné zdravie. Poslanci privítali prioritu udelenú zdravotnej politike EÚ a požadujú dodatočné zdroje so zameraním sa na mládež s konkrétnymi opatreniami a politikami.
Implementácia Zelenej dohody a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, ako aj ambícia nulového znečistenia si podľa europoslancov vyžiada značné verejné a súkromné investície. V uznesení sa uvádza, že náklady na nečinnosť "by boli oveľa vyššie", pričom prijatý dokument zdôrazňuje potrebu ambicióznych zdrojov na podporu opatrení v oblasti klímy a biodiverzity a ochrany životného prostredia.
Parlament trvá na tom, že na to, aby sa zabezpečilo správne využívanie fondov EÚ a ochrana finančných záujmov Únie, by sa mal mechanizmus podmienenosti právneho štátu uplatňovať "okamžite a v plnom rozsahu". Poslanci naznačili, že sú znepokojení výrazným zhoršením princípov právneho štátu, demokracie a základných práv v niektorých členských štátoch EÚ a preto v eurorozpočte na rok 2023 žiadajú aj "ambicióznu úroveň zdrojov" pre program Občania, rovnosť, práva a hodnoty alebo program spravodlivosti.
V neposlednom rade europoslanci odsúdili "nezákonnú, nevyprovokovanú a neodôvodnenú inváziu Ruska na Ukrajinu" a vyzvali EÚ, aby zaručila značné finančné prostriedky na riešenie geopolitických dôsledkov tejto vojny vrátane podpory prijímania utečencov z Ukrajiny. Podľa poslancov by Európska komisia a členské štáty mali zmobilizovať všetky dostupné finančné prostriedky na podporu Ukrajiny.
Očakáva sa, že eurokomisia predloží návrh rozpočtu EÚ na rok 2023 v júni. Následne sa na jeho finálnej podobe budú musieť dohodnúť vyjednávači europarlamentu a členských krajín (Rada EÚ) do konca tohto roka.
EP chce eurorozpočet v roku 2023 zameraný najmä na zdravotníctvo, mládež a klímu
- Apríl 6, 2022

Najčítanejšie správy
-
Finálnu podobu prvej 80-metrovej budovy v Trnave určí architektonická súťaž -
ŽSR: Dokumentáciu rekonštrukcie Hlavnej stanice v Bratislave dodá Dopravoprojekt -
Skupina Stellantis vykázala za rok 2025 stratu vo výške 22,3 miliardy eur -
Členské štáty EÚ definitívne schválili klimatický cieľ bloku do roku 2040 -
ŠÚ SR: Stavebná produkcia v októbri 2025 medziročne vzrástla o 3,7 % -
ŠÚ SR: Zahraničný obchod skončil v novembri v prebytku 504,8 milióna eur -
Čína sa s Bruselom dohodla na podmienkach vývozu elektromobilov na trh EÚ -
Česmad: Slovenskí dopravcovia zaplatia za maďarský tranzit kilometrami navyše -
Premiér: Budovu hlavnej stanice v Bratislave čaká totálna rekonštrukcia -
MOL podpísal dohodu o podmienkach prevzatia srbskej spoločnosti NIS
-
Finálnu podobu prvej 80-metrovej budovy v Trnave určí architektonická súťaž -
ŠÚ SR: Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR vlani dosiahla 1620 eur -
E. Tomáš: Minimálna mzda sa v budúcom roku zvýši na 972 eur -
ÚVSR: V pondelok bola prvá koordinačná porada k obnove výroby hliníka v Slovalco -
Paloma novou investíciou upevňuje vedúce postavenie v regióne -
Hackeri ukradli lekárske údaje o viac než 15 miliónoch ľudí -
Monitor: E.Tomáš: Živnostníci s príjmom do 3000 eur ročne by nemali platiť odvody -
Ropa: Ceny ropy vzrástli o vyše 7 %, cena Brentu sa posunula k 79 USD/barel -
Varšava do roku 2050 predbehne Brusel v kúpnej sile obyvateľov -
Prieskum: Slovákom chýba finančná istota aj pri vyšších príjmoch
-
Auto: Šéfka podnikovej rady v skupine Volkswagen je otvorená zbrojárskej výrobe -
ŠÚ SR: Hrubý domáci produkt vlani vzrástol o 0,8 %, najmenej za tri roky -
Projekt FIIT STU zlepšuje metódy AI pre diagnostiku chorôb mozgu a očí -
FS: O akreditáciu na digitálneho poštára sa uchádza už takmer 30 subjektov -
IT: Holandská polícia a Europol zatvorili online trhovisko s kradnutými údajmi -
Európska komisia zvažuje finančne pomôcť Ukrajine pri oprave ropovodu Družba -
Sociálne: Bundestag schválil reformu podpory v nezamestnanosti -
Nemecká centrálna banka za vlaňajšok vykázala stratu 8,6 miliardy eur -
Členské štáty EÚ definitívne schválili klimatický cieľ bloku do roku 2040 -
Titul EY Podnikateľ roka 2025 získal zakladateľ spoločnosti Maslen