Brusel 6. apríla (TASR) - Prioritami rozpočtu EÚ na rok 2023 by podľa poslancov Európskeho parlamentu (EP) mali byť hospodárska obnova, opatrenia v oblasti zdravia, mládeže a klímy a riešenie dôsledkov invázie na Ukrajinu.
Vyplýva to z uznesenia, ktoré EP prijal v utorok v Štrasburgu. Poslanci v ňom požadujú rozpočet orientovaný na budúcnosť, ktorý by zodpovedal politickým prioritám eurobloku, ako sú zabezpečenie silnejšej zdravotníckej únie, úspešné ekologické a digitálne prechody a podpora spravodlivej, inkluzívnej, udržateľnej a odolnej obnovy vrátane zvýšenej podpory pre malé a stredné podniky.
Uznesenie, ktoré podporilo 463 europoslancov, 71 bolo proti a 97 sa zdržalo hlasovania, požaduje investície do podpory právneho štátu, hodnôt EÚ a základných práv. Zákonodarcovia chcú tiež finančné prostriedky na vytváranie väčších príležitostí pre všetkých, a najmä pre mladých ľudí, a na zabezpečenie toho, aby EÚ bola silnejším aktérom v zahraničnej politike.
Poslanci poznamenali, že aj napriek povzbudzujúcim signálom o ďalšom raste v roku 2022 pretrváva ekonomická neistota vzhľadom na faktory, ako sú narušenie dodávateľských reťazcov, vysoké ceny energií, rastúca inflácia a pokračujúca pandémia ochorenia COVID-19. K príčinám neistoty sa zaraďuje aj ruská invázia na Ukrajinu.
Rozpočet EÚ na rok 2023 by podľa europoslancov mal zohrať dôležitú úlohu pri posilňovaní hospodárstva Únie.
V uznesení sa uvádza, že koronakríza vystavila systémy verejného zdravotníctva "bezprecedentnej záťaži" a zhoršila existujúce problémy, pričom má vážny negatívny vplyv na mladých ľudí, ich vyhliadky na zamestnanie, pracovné podmienky a duševné zdravie. Poslanci privítali prioritu udelenú zdravotnej politike EÚ a požadujú dodatočné zdroje so zameraním sa na mládež s konkrétnymi opatreniami a politikami.
Implementácia Zelenej dohody a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, ako aj ambícia nulového znečistenia si podľa europoslancov vyžiada značné verejné a súkromné investície. V uznesení sa uvádza, že náklady na nečinnosť "by boli oveľa vyššie", pričom prijatý dokument zdôrazňuje potrebu ambicióznych zdrojov na podporu opatrení v oblasti klímy a biodiverzity a ochrany životného prostredia.
Parlament trvá na tom, že na to, aby sa zabezpečilo správne využívanie fondov EÚ a ochrana finančných záujmov Únie, by sa mal mechanizmus podmienenosti právneho štátu uplatňovať "okamžite a v plnom rozsahu". Poslanci naznačili, že sú znepokojení výrazným zhoršením princípov právneho štátu, demokracie a základných práv v niektorých členských štátoch EÚ a preto v eurorozpočte na rok 2023 žiadajú aj "ambicióznu úroveň zdrojov" pre program Občania, rovnosť, práva a hodnoty alebo program spravodlivosti.
V neposlednom rade europoslanci odsúdili "nezákonnú, nevyprovokovanú a neodôvodnenú inváziu Ruska na Ukrajinu" a vyzvali EÚ, aby zaručila značné finančné prostriedky na riešenie geopolitických dôsledkov tejto vojny vrátane podpory prijímania utečencov z Ukrajiny. Podľa poslancov by Európska komisia a členské štáty mali zmobilizovať všetky dostupné finančné prostriedky na podporu Ukrajiny.
Očakáva sa, že eurokomisia predloží návrh rozpočtu EÚ na rok 2023 v júni. Následne sa na jeho finálnej podobe budú musieť dohodnúť vyjednávači europarlamentu a členských krajín (Rada EÚ) do konca tohto roka.
EP chce eurorozpočet v roku 2023 zameraný najmä na zdravotníctvo, mládež a klímu
- Apríl 6, 2022

Najčítanejšie správy
-
MOL podpísal dohodu o podmienkach prevzatia srbskej spoločnosti NIS -
Prieskum: Pokles počtu zamestnancov očakáva 29 % spoločností -
Financie: Miláno je jednou z najvyhľadávanejších destinácií pre superbohatých -
FS: Pre vyhrážky J. Kissovi museli evakuovať Finančné riaditeľstvo SR -
ARDAL: Slovensko si v prvej tohtoročnej aukcii dlhopisov požičalo 539 mil. eur -
IT: Slovensko má 22,1 % aktívnych používateľov umelej inteligencie -
Bratislavská Rača pripravuje návrh na mimoriadne dotácie pre vinohradníkov -
Analytik NBS: Slovensko nie je investične pripravené na zmeny v rozpočte EÚ -
Euroskupina za nového viceprezidenta ECB podporuje Borisa Vujčiča z Chorvátska -
Financie: Počet miliardárov na svete rastie, rovnako ako ich majetok
-
JAVYS a newcleo majú spracovať štúdie pre modulárne reaktory v J. Bohuniciach -
V Poľsku pracovalo na konci júla 2025 vyše 1,1 milióna cudzincov, vedú Ukrajinci -
Analýza: V minulom roku si Slováci kúpili takmer 530.000 jazdených áut -
FS: V roku 2026 je prvýkrát možné darovanie 2 % z dane rodičom -
Kia Slovakia vlani na Slovensku investovala viac ako 200 miliónov eur -
Klub 500: Konsolidácia postavená na zvyšovaní daní ukázala svoje limity -
FinStat: V roku 2025 zaniklo najviac spoločností za posledných šesť rokov -
Malé a stredné podniky v Nemecku majú problém s nástupníctvom -
Premiér: Vláda chce so Slovalcom podpísať memorandum na obdobie 10 rokov -
VšZP uzavrela zmluvu o prenájme v hodnote takmer 42,3 milióna eur na 15 rokov
-
MOL podpísal dohodu o podmienkach prevzatia srbskej spoločnosti NIS -
FS: Pre vyhrážky J. Kissovi museli evakuovať Finančné riaditeľstvo SR -
Euroskupina za nového viceprezidenta ECB podporuje Borisa Vujčiča z Chorvátska -
MMF zlepšil odhad vývoja poľskej ekonomiky v tomto roku -
ARDAL: Slovensko si v prvej tohtoročnej aukcii dlhopisov požičalo 539 mil. eur -
České výrobné ceny v decembri medziročne klesli najprudšie od septembra 2016 -
Analytik NBS: Slovensko nie je investične pripravené na zmeny v rozpočte EÚ -
Prieskum: Pokles počtu zamestnancov očakáva 29 % spoločností -
IT: Slovensko má 22,1 % aktívnych používateľov umelej inteligencie -
Bratislavská Rača pripravuje návrh na mimoriadne dotácie pre vinohradníkov