Brusel 6. apríla (TASR) - Prioritami rozpočtu EÚ na rok 2023 by podľa poslancov Európskeho parlamentu (EP) mali byť hospodárska obnova, opatrenia v oblasti zdravia, mládeže a klímy a riešenie dôsledkov invázie na Ukrajinu.
Vyplýva to z uznesenia, ktoré EP prijal v utorok v Štrasburgu. Poslanci v ňom požadujú rozpočet orientovaný na budúcnosť, ktorý by zodpovedal politickým prioritám eurobloku, ako sú zabezpečenie silnejšej zdravotníckej únie, úspešné ekologické a digitálne prechody a podpora spravodlivej, inkluzívnej, udržateľnej a odolnej obnovy vrátane zvýšenej podpory pre malé a stredné podniky.
Uznesenie, ktoré podporilo 463 europoslancov, 71 bolo proti a 97 sa zdržalo hlasovania, požaduje investície do podpory právneho štátu, hodnôt EÚ a základných práv. Zákonodarcovia chcú tiež finančné prostriedky na vytváranie väčších príležitostí pre všetkých, a najmä pre mladých ľudí, a na zabezpečenie toho, aby EÚ bola silnejším aktérom v zahraničnej politike.
Poslanci poznamenali, že aj napriek povzbudzujúcim signálom o ďalšom raste v roku 2022 pretrváva ekonomická neistota vzhľadom na faktory, ako sú narušenie dodávateľských reťazcov, vysoké ceny energií, rastúca inflácia a pokračujúca pandémia ochorenia COVID-19. K príčinám neistoty sa zaraďuje aj ruská invázia na Ukrajinu.
Rozpočet EÚ na rok 2023 by podľa europoslancov mal zohrať dôležitú úlohu pri posilňovaní hospodárstva Únie.
V uznesení sa uvádza, že koronakríza vystavila systémy verejného zdravotníctva "bezprecedentnej záťaži" a zhoršila existujúce problémy, pričom má vážny negatívny vplyv na mladých ľudí, ich vyhliadky na zamestnanie, pracovné podmienky a duševné zdravie. Poslanci privítali prioritu udelenú zdravotnej politike EÚ a požadujú dodatočné zdroje so zameraním sa na mládež s konkrétnymi opatreniami a politikami.
Implementácia Zelenej dohody a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, ako aj ambícia nulového znečistenia si podľa europoslancov vyžiada značné verejné a súkromné investície. V uznesení sa uvádza, že náklady na nečinnosť "by boli oveľa vyššie", pričom prijatý dokument zdôrazňuje potrebu ambicióznych zdrojov na podporu opatrení v oblasti klímy a biodiverzity a ochrany životného prostredia.
Parlament trvá na tom, že na to, aby sa zabezpečilo správne využívanie fondov EÚ a ochrana finančných záujmov Únie, by sa mal mechanizmus podmienenosti právneho štátu uplatňovať "okamžite a v plnom rozsahu". Poslanci naznačili, že sú znepokojení výrazným zhoršením princípov právneho štátu, demokracie a základných práv v niektorých členských štátoch EÚ a preto v eurorozpočte na rok 2023 žiadajú aj "ambicióznu úroveň zdrojov" pre program Občania, rovnosť, práva a hodnoty alebo program spravodlivosti.
V neposlednom rade europoslanci odsúdili "nezákonnú, nevyprovokovanú a neodôvodnenú inváziu Ruska na Ukrajinu" a vyzvali EÚ, aby zaručila značné finančné prostriedky na riešenie geopolitických dôsledkov tejto vojny vrátane podpory prijímania utečencov z Ukrajiny. Podľa poslancov by Európska komisia a členské štáty mali zmobilizovať všetky dostupné finančné prostriedky na podporu Ukrajiny.
Očakáva sa, že eurokomisia predloží návrh rozpočtu EÚ na rok 2023 v júni. Následne sa na jeho finálnej podobe budú musieť dohodnúť vyjednávači europarlamentu a členských krajín (Rada EÚ) do konca tohto roka.
EP chce eurorozpočet v roku 2023 zameraný najmä na zdravotníctvo, mládež a klímu
- Apríl 6, 2022

Najčítanejšie správy
-
Reality: Trh flexi kancelárií sa posúva k menším priestorom v centrách miest -
NKÚ: Zadlženosť vlani vzrástla takmer na 84 mld. eur, štát šetril nedostatočne -
Nemecká armáda investuje 16 miliárd eur do bezpilotných lietadiel -
Cena práce v eurozóne v prvom štvrťroku medziročne vzrástla o 3,2 % -
Nemecká vláda nepredá svoj podiel v Commerzbank -
Talianska medziročná inflácia sa v máji zrýchlila -
Záujem o legalizáciu pobytu v Španielsku je vyšší, ako sa čakalo -
ŠÚ SR: Pokles objednávok v slovenskom priemysle sa v apríli zrýchlil na 6,6 % -
Premiér: Finalizujeme opätovné otvorenie výroby hliníka v Žiari nad Hronom -
FS: Pri uplatňovaní 3-eurového cla od 1. júla rozhoduje dátum colného vyhlásenia
-
Na Slovensku vznikla Kanadská obchodná komora v SR -
Frasers ponúka 1,98 miliardy eur za prevzatie nemeckej módnej značky Hugo Boss -
Top 80 rodinných firiem Slovenska dosiahlo celkové tržby takmer 10 miliárd eur -
Premiér: Uvažujeme o zrušení transakčnej dane -
Záujem o legalizáciu pobytu v Španielsku je vyšší, ako sa čakalo -
Eximbanka hľadá vo východnej Afrike nové príležitosti pre slovenský export -
FS rozširuje registráciu z úradnej moci na daň z príjmov o ďalšie skupiny -
Emisia dlhopisov VVS sa upísala za týždeň, otvára dvere ďalšiemu investovaniu -
Poľský verejný dlh vzrástol v 1. štvrťroku na 50,6 % HDP -
Popradská Tatravagónka čoskoro spustí novú robotickú lakovaciu linku
-
Cena práce v eurozóne v prvom štvrťroku medziročne vzrástla o 3,2 % -
Nemecká armáda investuje 16 miliárd eur do bezpilotných lietadiel -
Nemecká vláda nepredá svoj podiel v Commerzbank -
Reality: Trh flexi kancelárií sa posúva k menším priestorom v centrách miest -
Talianska medziročná inflácia sa v máji zrýchlila -
NKÚ: Zadlženosť vlani vzrástla takmer na 84 mld. eur, štát šetril nedostatočne -
Záujem o legalizáciu pobytu v Španielsku je vyšší, ako sa čakalo -
ŠÚ SR: Pokles objednávok v slovenskom priemysle sa v apríli zrýchlil na 6,6 % -
Prieskum: Umelú inteligenciu využíva každodenne každý druhý Slovák -
NDS začala obstarávať výstavbu križovatky D2 v bratislavskej Dúbravke