INESS: Výšku spotrebných daní určujú politici, ktorí chcú naplniť štátnu kasu

  Bratislava 29. apríla (TASR) – Spotrebné dane využívané na Slovensku nezohľadňujú prenesené spoločenské náklady vzniknuté spotrebou, ale ich výšku určujú politici podľa toho, ako potrebujú naplniť štátny rozpočet. Uviedol to analytik Radovan Ďurana v aktuálnom podcaste Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
      "Spotrebné dane nehľadia na spoločenské náklady. Spotrebné dane určujú politici, ktorí potrebujú naplniť štátnu kasu a ich cieľom je optimalizovať výber daní a nie znižovať spoločenské náklady," uviedol Ďurana. Ako príklad podľa neho môže slúžiť daň z motorových palív, ktorá prináša takmer 1,3 miliardy eur. INESS zrátal výnosy z mýta, diaľničných poplatkov aj daň z motorových palív a z výslednej sumy odrátal náklady na výstavbu a údržbu ciest. "Vyšlo nám, že iba jedna tretina z tejto dane je potrebná na financovanie ciest a teda dve tretiny si štát berie pre seba," skonštatoval Ďurana.
      Analytik pripomenul, že sa pripravuje zdanenie oxidu uhličitého (CO2) vypúšťaného do ovzdušia práve autami. "My sme už dnes v situácii, keď dve tretiny tejto dane fungujú ako uhlíková daň," zdôraznil. Majitelia automobilov s benzínovým motorom totiž podľa týchto prepočtov zaplatia za tonu vypusteného CO2 viac ako 150 eur a majitelia naftových áut cez 70 eur. Cena emisných povoleniek pre veľkých znečisťovateľov počas ostatných 12 mesiacov pritom kolísala približne v rozmedzí od 50 do 90 eur za tonu. Aktuálna cena povolenky na CO2 je tak výrazne nižšia ako tona CO2 prepočítaného na spaľovanie benzínu.
      Spotrebné dane by mali regulovať spotrebu a kompenzovať zvýšené výdavky, vyplývajúce zo spotreby napríklad alkoholu a cigariet na zdravotný systém. U palív ide o emisie CO2 a napríklad cestná daň by mala slúžiť na opravy komunikácií poškodených zvýšenou premávkou. Podľa analytika sa aj v súčasnosti spotrebné dane stanovujú podľa potreby štátov a ich kompenzačná funkcia je iba zásterkou. Nespochybniteľná je však regulačná funkcia nastavenia výšky spotrebných daní, kde pri vysokej cene tovaru, zaťaženého touto daňou, klesá záujem spotrebiteľov.
      Ďalším príkladom je spotrebná daň z alkoholu. V roku 2015 bol výber tejto dane asi 266 miliónov eur a v roku 2022 by sme mali vybrať podľa prognózy 271 miliónov eur. "Na alkoholovej dani vidíme, že nekorešponduje s meniacimi sa spoločenskými nákladmi," uviedol Ďurana. Pravým opakom je podľa neho daň z tabaku, na ktorej sa v roku 2015 vybralo 650 miliónov eur, pričom v tomto roku by to malo byť až 900 miliónov eur. "Je dobré si dať do kontextu, že na odvodoch na zdravotné poistenie sa zaplatí ročne 4,5 miliardy eur od ekonomicky aktívnych osôb a veľká časť z nich si zaplatí nad rámec ešte pätinu odvodov. Je to suma výrazne vyššia, ako sú priame výdavky spojené s fajčením," priblížil analytik.  
      Zvyšovanie spotrebných daní z alkoholu, tabaku či motorových palív alebo hazardných hier tak nie je dôsledkom rastúcich nárokov na liečbu alkoholikov, fajčiarov či patologických hráčov. Ani daň z motorových palív sa nevyužíva na pokrytie nákladov na prechod k bezemisnej ekonomike či adaptáciu na zmenu klímy. "Súčasná situácia deficitného rozpočtu bude motivovať slovenských politikov prichádzať s novými spotrebnými daňami," dodal Ďurana.