Lagardová: ECB v prípade potreby nasadí nové nástroje

 Frankfurt nad Mohanom 9. júna (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) v prípade potreby upraví svoje existujúce nástroje alebo nasadí nové, aby sa vyhla fragmentácii trhov s vládnymi dlhopismi eurozóny, keďže začína sprísňovať menovú politiku. Uviedla to vo štvrtok prezidentka ECB Christine Lagardová. TASR o tom informuje na základe správ AFP a Reuters.
      V uplynulých týždňoch sa rozdiely medzi nákladmi na pôžičky fiškálne disciplinovaného a z pohľadu trhov bezpečného Nemecka a vysoko zadlženými juhoeurópskymi štátmi, ako je Taliansko, rýchlo zvýšili, keďže trhy vzali do úvahy utlmovanie programu nákupu dlhopisov zo strany ECB.
      "Ak to bude nevyhnutné, ako sme už v minulosti dostatočne preukázali, nasadíme buď existujúce upravené nástroje alebo nové nástroje," povedala Lagardová na tlačovej konferencii po zasadnutí centrálnej banky.
      Centrálna banka pre 19 krajín, ktoré používajú euro, už predtým oznámila, že ukončí svoj program čistých nákupov aktív (APP) 1. júla a neskôr v priebehu budúceho mesiaca zvýši úrokové sadzby.
      APP bol zavedený v roku 2014 na odvrátenie potenciálnej deflácie a bol kľúčovým faktorom, ktorý znížil náklady na pôžičky vo vysoko zadlžených štátoch bloku. Oznámenie o jeho ukončení tak spôsobilo prehĺbenie rozdielov vo výnosoch medzi dlhopismi jednotlivých štátov regiónu.
      ECB sa zaviazala bojovať proti "neoprávnenej" fragmentácii medzi členskými štátmi, pretože to bráni prenosu jej menovej politiky, povedala Lagardová. Uviedla tiež, že politika ECB bude zahŕňať "flexibilitu" v napätých podmienkach.
      Banka však ešte musí definovať pojem "neoprávnená" a nepovedala ani, aké kroky podnikne na jej vyriešenie.
      ECB vo štvrtok potvrdila odhodlanie vybrať si, kam reinvestuje výnosy zo splatných dlhopisov držaných v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP).
      Lagardová informovala, že ECB plánuje v najbližších mesiacoch sériu zvyšovania sadzieb, aby bojovala so závratne vysokou infláciou. Upozornila pritom, že prvé zvýšenie v júli okamžite nestlmí prudko rastúce spotrebiteľské ceny.
      Banka preto plánuje "sériu krokov v priebehu nasledujúcich mesiacov," povedala jej šéfka v súvislosti so zvýšením sadzieb.
      Inflácia v eurozóne dosiahla v máji 8,1 %, čo je jej najvyššia hodnota za 23-ročnú existenciu jednotnej meny. Prísľub dvoch malých zvýšení kľúčového úroku o 25 bázických bodov, a to v júli, prvýkrát po 11 rokoch, a v septembri, ostro kontrastuje s nedávnym oveľa väčším nárastom úroku o 50 bodov v USA.
      Ale zároveň plány ECB vyvolávajú obavy z vplyvu vyšších úrokových sadzieb na silne zadlžené vlády, najmä na Taliansko.