Belehrad 10. decembra (TASR) - V Srbsku v nedeľu oficiálne otvorili prípojku, ktorá spája srbský a bulharský plynovod. To umožní krajine diverzifikovať dodávky plynu a znížiť svoju závislosť od Ruska. TASR o tom informuje na základe správ DPA a Reuters.
Uvedenie spojovacieho potrubia do prevádzky umožní tok plynu z bulharského mesta Novi Iskar do srbského mesta Niš. Belehradu to otvára prístup k plynu z Azerbajdžanu a k terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) v gréckom prístave Alexandroupolis.
Nové potrubie je dlhé 170 kilometrov, z toho 109 kilometrov je v Srbsku. Kapacita plynovodu na srbskej strane je 1,8 kubického metra (m3) ročne, čo predstavuje 60 % ročnej potreby plynu v krajine. Výstavba trvala necelý rok.
Európska komisia podporila projekt grantmi v celkovej výške 49,6 milióna eur a úvermi vo výške 25 miliónov eur od Európskej investičnej banky. A 22,5 milióna eur poskytlo Srbsko, ktoré nie je členským štátom EÚ, no o vstupe do bloku rokuje od roku 2014.
"Týmto prepojením zabezpečujeme alternatívne dodávky k ruskému plynu," povedala srbská ministerka energetiky Dubravka Djedovičová Handanovičová.
Na slávnostnom otvorení potrubia neďaleko mesta Niš sa zúčastnili aj azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a bulharský prezident Rumen Radev, uviedla v správe srbská štátna televízia RTS.
"Dnes meníme energetickú mapu Európy," povedal Radev.
"Prepojenie je významné pre celý región. Vojna na Ukrajine nás prinútila zamyslieť sa nad dobrými susedskými vzťahmi a podporou."
Srbsko podpísalo 15. novembra dohodu s Azerbajdžanom o nákupe 400 miliónov m3 zemného plynu ročne od roku 2024.
No nielen Srbsko, ale aj ďalšie krajiny strednej a juhovýchodnej Európy budú teraz môcť prostredníctvom nového plynovodu získavať zemný plyn priamo z Azerbajdžanu a z oblasti Kaspického mora. Tým sa znižuje ich závislosť od dovozu plynu z Ruska.
Uvedenie spojovacieho potrubia do prevádzky umožní tok plynu z bulharského mesta Novi Iskar do srbského mesta Niš. Belehradu to otvára prístup k plynu z Azerbajdžanu a k terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) v gréckom prístave Alexandroupolis.
Nové potrubie je dlhé 170 kilometrov, z toho 109 kilometrov je v Srbsku. Kapacita plynovodu na srbskej strane je 1,8 kubického metra (m3) ročne, čo predstavuje 60 % ročnej potreby plynu v krajine. Výstavba trvala necelý rok.
Európska komisia podporila projekt grantmi v celkovej výške 49,6 milióna eur a úvermi vo výške 25 miliónov eur od Európskej investičnej banky. A 22,5 milióna eur poskytlo Srbsko, ktoré nie je členským štátom EÚ, no o vstupe do bloku rokuje od roku 2014.
"Týmto prepojením zabezpečujeme alternatívne dodávky k ruskému plynu," povedala srbská ministerka energetiky Dubravka Djedovičová Handanovičová.
Na slávnostnom otvorení potrubia neďaleko mesta Niš sa zúčastnili aj azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a bulharský prezident Rumen Radev, uviedla v správe srbská štátna televízia RTS.
"Dnes meníme energetickú mapu Európy," povedal Radev.
"Prepojenie je významné pre celý región. Vojna na Ukrajine nás prinútila zamyslieť sa nad dobrými susedskými vzťahmi a podporou."
Srbsko podpísalo 15. novembra dohodu s Azerbajdžanom o nákupe 400 miliónov m3 zemného plynu ročne od roku 2024.
No nielen Srbsko, ale aj ďalšie krajiny strednej a juhovýchodnej Európy budú teraz môcť prostredníctvom nového plynovodu získavať zemný plyn priamo z Azerbajdžanu a z oblasti Kaspického mora. Tým sa znižuje ich závislosť od dovozu plynu z Ruska.
