Davos 17. januára (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) by mohla zacat znižovat úrokové sadzby už pocas leta. Uviedla to v stredu prezidentka ECB Christine Lagardová, pricom dodala, že konkrétne rozhodnutie bude závisiet od najaktuálnejších ekonomických údajov. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
ECB zacala v júli 2022 zvyšovat úrokové sadzby bezprecedentným tempom v snahe skrotit prudko rastúcu infláciu po tom, ako ruský útok na Ukrajinu spôsobil skokové zvýšenie cien energií. Ústup inflacných tlakov a ochladzovanie hospodárstva v eurozóne viedli ECB na jej posledných dvoch zasadnutiach k ponechaniu úrokov na nezmenenej úrovni. Viacerí predstavitelia ECB zároven naznacili, že zníženie sadzieb by mohlo nastat už toto leto.
"Povedala by som, že aj to je pravdepodobné," uviedla Lagardová v rozhovore pre televíziu Bloomberg vo švajciarskom Davose, kde sa zúcastnuje na výrocnom zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF). "Musím však byt zdržanlivá, pretože hovoríme aj to, že sme závislí od údajov, a že stále existuje urcitá miera neistoty a niektoré ukazovatele nie sú zastabilizované na úrovni, na ktorej by sme ich chceli vidiet," dodala šéfka ECB.
Trhy pôvodne pocítali so znížením sadzieb už od apríla, ale viacerí clenovia Rady guvernérov ECB sa v posledných týždnoch snažili tieto ocakávania tlmit. Inflácia v eurozóne dosiahla v uplynulom decembri 2,9 %, co znamená výrazný pokles oproti maximám z konca roka 2022, nadalej sa ale pohybuje nad dvojpercentným cielom ECB.
Inflácia je na "na správnej ceste", je ale príliš skoro vyhlasovat vítazstvo, uviedla Lagardová. Za hlavné rizikové faktory oznacila ceny energií a možné narušenie dodávatelského retazca. ECB podla nej pozorne sleduje aj mzdové rokovania v eurozóne a ziskové marže podnikov pre ich potenciálny "vážny vplyv" na boj banky proti inflácii. ECB bude vediet ovela viac pravdepodobne v apríli alebo v máji, ked budú známe výsledky mzdových rokovaní, uzavrela Lagardová.
ECB zacala v júli 2022 zvyšovat úrokové sadzby bezprecedentným tempom v snahe skrotit prudko rastúcu infláciu po tom, ako ruský útok na Ukrajinu spôsobil skokové zvýšenie cien energií. Ústup inflacných tlakov a ochladzovanie hospodárstva v eurozóne viedli ECB na jej posledných dvoch zasadnutiach k ponechaniu úrokov na nezmenenej úrovni. Viacerí predstavitelia ECB zároven naznacili, že zníženie sadzieb by mohlo nastat už toto leto.
"Povedala by som, že aj to je pravdepodobné," uviedla Lagardová v rozhovore pre televíziu Bloomberg vo švajciarskom Davose, kde sa zúcastnuje na výrocnom zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF). "Musím však byt zdržanlivá, pretože hovoríme aj to, že sme závislí od údajov, a že stále existuje urcitá miera neistoty a niektoré ukazovatele nie sú zastabilizované na úrovni, na ktorej by sme ich chceli vidiet," dodala šéfka ECB.
Trhy pôvodne pocítali so znížením sadzieb už od apríla, ale viacerí clenovia Rady guvernérov ECB sa v posledných týždnoch snažili tieto ocakávania tlmit. Inflácia v eurozóne dosiahla v uplynulom decembri 2,9 %, co znamená výrazný pokles oproti maximám z konca roka 2022, nadalej sa ale pohybuje nad dvojpercentným cielom ECB.
Inflácia je na "na správnej ceste", je ale príliš skoro vyhlasovat vítazstvo, uviedla Lagardová. Za hlavné rizikové faktory oznacila ceny energií a možné narušenie dodávatelského retazca. ECB podla nej pozorne sleduje aj mzdové rokovania v eurozóne a ziskové marže podnikov pre ich potenciálny "vážny vplyv" na boj banky proti inflácii. ECB bude vediet ovela viac pravdepodobne v apríli alebo v máji, ked budú známe výsledky mzdových rokovaní, uzavrela Lagardová.
