Bratislava 3. februára (TASR) - Novorocné predsavzatie, súvisiace s financiami, si dala viac ako polovica obyvatelov Slovenska. Väcšina ludí si plánuje viac sporit a menej mínat a necelých devät percent chce zacat s investovaním. Informovala o tom 365. bank, ktorej prieskum ukázal, že sa ich vzdala už takmer pätina ludí.
"Investovaniu sa v porovnaní so sporením venuje ešte stále relatívne málo ludí, pricom ide o spôsob, ako možno dosiahnut reálne zhodnotenie úspor. Okrem desatiny mesacného platu, ktorý by mal putovat na tvorbu rezervy, by zvyšná pätina príjmu mala byt vhodne rozdelená práve medzi investovanie a sporenie na konkrétny úcel," uviedla vedúca PR banky Linda Valko Gáliková.
Z prieskumu vyplýva, že 41 % ludí si chce viac sporit a 35 % má ambíciu menej mínat. Dalších 12 % sa rozhodlo vytvorit si dostatocnú financnú rezervu vo výške aspon šest platov. Investovat chce pritom menej ako desatina.
Respondenti si podla prieskumu chcú najcastejšie odkladat sumu vo výške do 50 eur mesacne, pricom ide celkovo o 32 %. Dalších 29 % si naplánovalo šetrit sumu okolo 100 eur a 14 % všetkých opýtaných si chce mesacne odložit viac.
"Železná rezerva Slováka, ktorý má priemerný mesacný plat 1450 eur, vychádza na sumu 6000 eur. A to je až dvojnásobok toho, co má reálne väcšina našincov. Až 66 % Slovákov a Sloveniek má financnú rezervu len do výšky 3000 eur, co nie je postacujúce napríklad v prípade necakanej dlhodobej práceneschopnosti s vážnym zdravotným problémom," upozornila Valko Gáliková.
Napriek odhodlaniu stanovit si financné predsavzatie sa po niekolkých týždnoch tejto ambície vzdala podla prieskumu takmer pätina ludí. Z toho 24 % ich je vo vekovej skupine od 45 do 53 rokov. "Zatial najrozhodnejší v dodržaní novorocného záväzku vyzerajú byt tridsiatnici, nakolko z nich svoje predsavzatie porušilo 12 %," uzavrela banka.
"Investovaniu sa v porovnaní so sporením venuje ešte stále relatívne málo ludí, pricom ide o spôsob, ako možno dosiahnut reálne zhodnotenie úspor. Okrem desatiny mesacného platu, ktorý by mal putovat na tvorbu rezervy, by zvyšná pätina príjmu mala byt vhodne rozdelená práve medzi investovanie a sporenie na konkrétny úcel," uviedla vedúca PR banky Linda Valko Gáliková.
Z prieskumu vyplýva, že 41 % ludí si chce viac sporit a 35 % má ambíciu menej mínat. Dalších 12 % sa rozhodlo vytvorit si dostatocnú financnú rezervu vo výške aspon šest platov. Investovat chce pritom menej ako desatina.
Respondenti si podla prieskumu chcú najcastejšie odkladat sumu vo výške do 50 eur mesacne, pricom ide celkovo o 32 %. Dalších 29 % si naplánovalo šetrit sumu okolo 100 eur a 14 % všetkých opýtaných si chce mesacne odložit viac.
"Železná rezerva Slováka, ktorý má priemerný mesacný plat 1450 eur, vychádza na sumu 6000 eur. A to je až dvojnásobok toho, co má reálne väcšina našincov. Až 66 % Slovákov a Sloveniek má financnú rezervu len do výšky 3000 eur, co nie je postacujúce napríklad v prípade necakanej dlhodobej práceneschopnosti s vážnym zdravotným problémom," upozornila Valko Gáliková.
Napriek odhodlaniu stanovit si financné predsavzatie sa po niekolkých týždnoch tejto ambície vzdala podla prieskumu takmer pätina ludí. Z toho 24 % ich je vo vekovej skupine od 45 do 53 rokov. "Zatial najrozhodnejší v dodržaní novorocného záväzku vyzerajú byt tridsiatnici, nakolko z nich svoje predsavzatie porušilo 12 %," uzavrela banka.
