Brusel 15. februára (TASR) - Hospodársky rast Slovenska v roku 2023 bol na úrovni 1,1 percenta, rast v roku 2024 by mohol dosiahnut 2,3 % a v roku 2025 by to malo byt 2,6 %. Uvádza sa to vo štvrtok zverejnenej predbežnej zimnej hospodárskej prognóze Európskej komisie (EK).
Komisia uviedla, že hospodársky rast na Slovensku sa vlani spomalil v dôsledku poklesu súkromnej a verejnej spotreby. Oslabenie ekonomického výhladu v hlavných exportných destináciách krajiny malo za následok pokles exportu a importu sprevádzaný prepadom zásob. Odhaduje sa, že reálny hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol vlani o 1,1 %, co je mierne pod jesennou prognózou.
Zvýšenie reálnych miezd by malo poskytnút další stimul pre súkromnú spotrebu, kedže sa ocakáva, že vládne opatrenia budú v roku 2024 nadalej chránit spotrebitelov pred vplyvom vysokých cien energií. Nárast reálnych príjmov sa pravdepodobne pretiahne aj do roku 2025.
Ocakáva sa nárast exportu, lebo sa predpokladá zlepšenie ekonomickej situácie v hlavných exportných destináciách Slovenska.
Cerpanie eurofondov sa považuje za výrazný príspevok k rastu investícií aj v rokoch 2024 a 2025.
Komisia ocakáva, že podmienky financovania sa pocas prognózovaného obdobia uvolnia, ale zostanú relatívne prísne, co bude do istej miery tlmit súkromné investície.
V tomto kontexte sa hospodársky rast predpokladá na úrovni 2,3 % v roku 2024 a 2,6 % v roku 2025. To znamená výraznú revíziu smerom nahor, o 0,6 percentuálneho bodu, voci jesenným predpovediam.
Inflácia v roku 2023 dosiahla 11 % v dôsledku vysokých cien energií a ich premietnutia do iných zložiek. Miera inflácie by mala v roku 2024 klesnút na 3,5 %, kedže sa ocakáva zmiernenie rastu cien energií a spotrebitelských potravín.
Dlhotrvajúci vplyv cien energií a napätý trh práce však budú vyvíjat tlak na rast cien v sektore služieb. V roku 2025 sa ocakáva další pokles inflácie na 2,6 %.
Komisia predpokladá, že vládne opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií, ktoré boli predlžené do roku 2024, budú postupne ukoncené v roku 2025.
Komisia uviedla, že hospodársky rast na Slovensku sa vlani spomalil v dôsledku poklesu súkromnej a verejnej spotreby. Oslabenie ekonomického výhladu v hlavných exportných destináciách krajiny malo za následok pokles exportu a importu sprevádzaný prepadom zásob. Odhaduje sa, že reálny hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol vlani o 1,1 %, co je mierne pod jesennou prognózou.
Zvýšenie reálnych miezd by malo poskytnút další stimul pre súkromnú spotrebu, kedže sa ocakáva, že vládne opatrenia budú v roku 2024 nadalej chránit spotrebitelov pred vplyvom vysokých cien energií. Nárast reálnych príjmov sa pravdepodobne pretiahne aj do roku 2025.
Ocakáva sa nárast exportu, lebo sa predpokladá zlepšenie ekonomickej situácie v hlavných exportných destináciách Slovenska.
Cerpanie eurofondov sa považuje za výrazný príspevok k rastu investícií aj v rokoch 2024 a 2025.
Komisia ocakáva, že podmienky financovania sa pocas prognózovaného obdobia uvolnia, ale zostanú relatívne prísne, co bude do istej miery tlmit súkromné investície.
V tomto kontexte sa hospodársky rast predpokladá na úrovni 2,3 % v roku 2024 a 2,6 % v roku 2025. To znamená výraznú revíziu smerom nahor, o 0,6 percentuálneho bodu, voci jesenným predpovediam.
Inflácia v roku 2023 dosiahla 11 % v dôsledku vysokých cien energií a ich premietnutia do iných zložiek. Miera inflácie by mala v roku 2024 klesnút na 3,5 %, kedže sa ocakáva zmiernenie rastu cien energií a spotrebitelských potravín.
Dlhotrvajúci vplyv cien energií a napätý trh práce však budú vyvíjat tlak na rast cien v sektore služieb. V roku 2025 sa ocakáva další pokles inflácie na 2,6 %.
Komisia predpokladá, že vládne opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií, ktoré boli predlžené do roku 2024, budú postupne ukoncené v roku 2025.
