Bratislava 19. februára (TASR) - Vzhladom na kreditné riziko krajiny môže byt Slovensko s výsledkom aktuálnej aukcie dlhopisov relatívne spokojné. Zhodnotil to v komentári k pondelkovej aukcii štátnych dlhopisov analytik CSOB Marek Gábriš.
"Dve menšie ratingové agentúry zhoršili svoj pohlad na hodnotenie Slovenska po tom, ako väcšia agentúra Fitch v decembri 2023 rating znížila o jeden stupen. Z velkých agentúr bude o ratingu rozhodovat Standard and Poor's v apríli a táto môže nasledovat Fitch. A úverovú známku nám opät zredukovat. Hodnotiace agentúry poukazujú na neutešenú situáciu vo verejných financiách, ale naposledy už aj so zmenou legislatívy spojenú hrozbu zastavenia eurofondov," pripomenul Gábriš s tým, že vzhladom na tieto okolnosti môže byt štát s výsledkom aukcie relatívne spokojný.
Štát si prostredníctvom štyroch dlhopisov s rôznou dlžkou splatnosti požical celkovo 567 miliónov eur. V predchádzajúcich dvoch tohtorocných aukciách, riadnej aj mimoriadnej, predal investorom cenné papiere za výrazne viac ako miliardu eur. Výsledky februárovej aukcie v pondelok zverejnila Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).
"Od zaciatku roka už agentúra ARDAL predala dlhopisy za asi 3,4 miliardy eur. Za celý rok si štát plánoval požicat asi 10 miliárd eur, ale bude to pravdepodobne možno skôr okolo 11 miliárd eur. Agentúra musí brat do úvahy aktuálne splatný dlh, situáciu na trhu, ako aj stále rastúce fiškálne plány novej vlády v tomto roku, a to pri už aj tak jednom z najvyšších deficitov v EÚ. Agentúra sa preto snaží zabezpecit likviditu vcelku prezieravo už v prvej polovici roka, pred letnými prázdninami," uviedol Gábriš.
Podla Gábriša je však Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami v požiciavaní menej úspešné. "Dá sa povedat, že takmer všetky si požicali relatívne lepšie ako my," priblížil analytik. Ako dodal, najzaujímavejší je pohlad na výsledky aukcie v Grécku. Podla Gábriša si Grécko, ktoré je z pohladu ratingovej agentúry v špekulatívnom pásme, dokázalo požicat na dlhšie obdobie ako Slovensko a za nižšiu cenu.
"Cena, ktorú platili Gréci, je až o 41 bodov nižšia ako naša, a síce 2,85 % verzus 3,265 % (avg yield). Aj na tom vidiet, že trhy už hodnotia riziko Grécka úplne inak. Slovensko teda v tomto zmysle nie je na gréckej ceste, ale je úplne v protismere. Kedže Grékom sa rating zlepšuje a rizikové prirážky znižujú," doplnil analytik.
"Dve menšie ratingové agentúry zhoršili svoj pohlad na hodnotenie Slovenska po tom, ako väcšia agentúra Fitch v decembri 2023 rating znížila o jeden stupen. Z velkých agentúr bude o ratingu rozhodovat Standard and Poor's v apríli a táto môže nasledovat Fitch. A úverovú známku nám opät zredukovat. Hodnotiace agentúry poukazujú na neutešenú situáciu vo verejných financiách, ale naposledy už aj so zmenou legislatívy spojenú hrozbu zastavenia eurofondov," pripomenul Gábriš s tým, že vzhladom na tieto okolnosti môže byt štát s výsledkom aukcie relatívne spokojný.
Štát si prostredníctvom štyroch dlhopisov s rôznou dlžkou splatnosti požical celkovo 567 miliónov eur. V predchádzajúcich dvoch tohtorocných aukciách, riadnej aj mimoriadnej, predal investorom cenné papiere za výrazne viac ako miliardu eur. Výsledky februárovej aukcie v pondelok zverejnila Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).
"Od zaciatku roka už agentúra ARDAL predala dlhopisy za asi 3,4 miliardy eur. Za celý rok si štát plánoval požicat asi 10 miliárd eur, ale bude to pravdepodobne možno skôr okolo 11 miliárd eur. Agentúra musí brat do úvahy aktuálne splatný dlh, situáciu na trhu, ako aj stále rastúce fiškálne plány novej vlády v tomto roku, a to pri už aj tak jednom z najvyšších deficitov v EÚ. Agentúra sa preto snaží zabezpecit likviditu vcelku prezieravo už v prvej polovici roka, pred letnými prázdninami," uviedol Gábriš.
Podla Gábriša je však Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami v požiciavaní menej úspešné. "Dá sa povedat, že takmer všetky si požicali relatívne lepšie ako my," priblížil analytik. Ako dodal, najzaujímavejší je pohlad na výsledky aukcie v Grécku. Podla Gábriša si Grécko, ktoré je z pohladu ratingovej agentúry v špekulatívnom pásme, dokázalo požicat na dlhšie obdobie ako Slovensko a za nižšiu cenu.
"Cena, ktorú platili Gréci, je až o 41 bodov nižšia ako naša, a síce 2,85 % verzus 3,265 % (avg yield). Aj na tom vidiet, že trhy už hodnotia riziko Grécka úplne inak. Slovensko teda v tomto zmysle nie je na gréckej ceste, ale je úplne v protismere. Kedže Grékom sa rating zlepšuje a rizikové prirážky znižujú," doplnil analytik.
