Bratislava 16. marca (TASR) - V bratislavskej Vrakuni má vyrásť zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu. Jeho plánovaná kapacita má byť 50.000 ton ročne. Vyplýva to zo zámeru, ktorý investor, spoločnosť Stepco, predložil na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).
Celková sumárna plánovaná kapacita prevádzky je podľa zámeru 50.000 ton ročne vstupných surovín, teda odpadovej a neodpadovej zložky spolu. Z množstva budú odpady do 26.500 ton ročne. "Prevádzka je určená na ekologické spracovanie organických odpadov na princípe riadenej aeróbnej fermentácie," uviedol navrhovateľ v zámere.
Zariadenie sa má nachádzať v susedstve areálu
komunálnej čistiarne odpadových vôd (ČOV) a letiska M. R. Štefánika. Cestné napojenie je realizované po Leknovej ulici. Počíta sa, že prevádzka bude pozostávať z jednej alebo viacerých fermentačných hál. Do procesu prevádzky má vstupovať neodpadová biomasa, ako napríklad drevná biomasa či agrobiomasa, ďalej neodpadové a odpadové suroviny a materiály využiteľné pri výrobe hnojív a substrátov.
"Výstupom procesu je predovšetkým mikrobiologický prípravok, ktorý sa bude následne využívať pri výrobe paliva na energetické účely v nadväzujúcej externej prevádzke navrhovateľa, respektíve iné produkty, ako sú rôzne komposty, hnojivá, substráty alebo iné cenné výrobky," dodali.
Výstavbu v zámere odhadujú na 12 mesiacov až dva roky. Po nej sa plánuje začatie skúšobnej prevádzky, ktoré potrvá šesť až 12 mesiacov. Celkové náklady chcú spresniť v ďalšej etape prípravy projektu.
Celková sumárna plánovaná kapacita prevádzky je podľa zámeru 50.000 ton ročne vstupných surovín, teda odpadovej a neodpadovej zložky spolu. Z množstva budú odpady do 26.500 ton ročne. "Prevádzka je určená na ekologické spracovanie organických odpadov na princípe riadenej aeróbnej fermentácie," uviedol navrhovateľ v zámere.
Zariadenie sa má nachádzať v susedstve areálu
komunálnej čistiarne odpadových vôd (ČOV) a letiska M. R. Štefánika. Cestné napojenie je realizované po Leknovej ulici. Počíta sa, že prevádzka bude pozostávať z jednej alebo viacerých fermentačných hál. Do procesu prevádzky má vstupovať neodpadová biomasa, ako napríklad drevná biomasa či agrobiomasa, ďalej neodpadové a odpadové suroviny a materiály využiteľné pri výrobe hnojív a substrátov.
"Výstupom procesu je predovšetkým mikrobiologický prípravok, ktorý sa bude následne využívať pri výrobe paliva na energetické účely v nadväzujúcej externej prevádzke navrhovateľa, respektíve iné produkty, ako sú rôzne komposty, hnojivá, substráty alebo iné cenné výrobky," dodali.
Výstavbu v zámere odhadujú na 12 mesiacov až dva roky. Po nej sa plánuje začatie skúšobnej prevádzky, ktoré potrvá šesť až 12 mesiacov. Celkové náklady chcú spresniť v ďalšej etape prípravy projektu.
