Bratislava/Paríž 2. mája (TASR) - Rast slovenskej ekonomiky by mal v tomto roku zrýchliť na 2,1 % a v roku 2025 na 2,7 % z 1,6 % v minulom roku. Vyplýva to z aktualizovaných prognóz Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Spomalenie inflácie podľa OECD zvýši rast reálnych miezd a spotreby. Uvoľnenie finančných podmienok, vyššie čerpanie prostriedkov z fondov EÚ a očakávané oživenie zahraničného dopytu podporia rast investícií a vývozu. Medzi hlavné riziká patrí opätovné zvýšenie svetových cien energií a narušenia dodávateľského reťazca.
Na obnovenie fiškálneho rezerv, podporu procesu dezinflácie a prípravu na rýchle starnutie obyvateľstva je potrebná ambiciózna fiškálna konsolidácia. Zefektívnenie nakladania s verejnými zdrojmi a ďalšie reformy dôchodkového systému a rodinných príspevkov môžu pomôcť zlepšiť fiškálnu udržateľnosť. Presun daňových príjmov z práce na majetkové a environmentálne dane a opatrenia na zlepšenie čerpania fondov EÚ môžu podporiť rast.
OECD očakáva, že inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien tento rok padne na 2,9 % z minuloročných 11 %. V budúcom roku by sa mala opäť zrýchliť na 3,3 %.
Nezamestnanosť by mala v najbližších dvoch rokoch v podstate stagnovať. OECD počíta v tomto roku s nárastom jej miery na 5,9 % z 5,8 % v roku 2023. V roku 2025 by mala klesnúť opäť na 5,8 %.
Schodok verejných financií tento rok stúpne na 5,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) zo 4,9 % HDP v minulom roku. Na budúci rok sa zníži na 5,2 % HDP.
Hrubý verejný dlh bude pokračovať v raste, keď tento rok stúpne na 65,8 % HDP a v roku 2025 na 67,7 % HDP zo 63,4 % HDP v minulom roku. Verejný dlh podľa maastrichtských kritérií dosiahne tento rok 58,4 % HDP a 60,4 % HDP v roku 2025 po 56 % HDP v roku 2023.
Spomalenie inflácie podľa OECD zvýši rast reálnych miezd a spotreby. Uvoľnenie finančných podmienok, vyššie čerpanie prostriedkov z fondov EÚ a očakávané oživenie zahraničného dopytu podporia rast investícií a vývozu. Medzi hlavné riziká patrí opätovné zvýšenie svetových cien energií a narušenia dodávateľského reťazca.
Na obnovenie fiškálneho rezerv, podporu procesu dezinflácie a prípravu na rýchle starnutie obyvateľstva je potrebná ambiciózna fiškálna konsolidácia. Zefektívnenie nakladania s verejnými zdrojmi a ďalšie reformy dôchodkového systému a rodinných príspevkov môžu pomôcť zlepšiť fiškálnu udržateľnosť. Presun daňových príjmov z práce na majetkové a environmentálne dane a opatrenia na zlepšenie čerpania fondov EÚ môžu podporiť rast.
OECD očakáva, že inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien tento rok padne na 2,9 % z minuloročných 11 %. V budúcom roku by sa mala opäť zrýchliť na 3,3 %.
Nezamestnanosť by mala v najbližších dvoch rokoch v podstate stagnovať. OECD počíta v tomto roku s nárastom jej miery na 5,9 % z 5,8 % v roku 2023. V roku 2025 by mala klesnúť opäť na 5,8 %.
Schodok verejných financií tento rok stúpne na 5,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) zo 4,9 % HDP v minulom roku. Na budúci rok sa zníži na 5,2 % HDP.
Hrubý verejný dlh bude pokračovať v raste, keď tento rok stúpne na 65,8 % HDP a v roku 2025 na 67,7 % HDP zo 63,4 % HDP v minulom roku. Verejný dlh podľa maastrichtských kritérií dosiahne tento rok 58,4 % HDP a 60,4 % HDP v roku 2025 po 56 % HDP v roku 2023.
