Bratislava 24. júna (TASR) - Necelá polovica Slovákov nemá žiadne úspory, finančnú rezervu si častejšie vytvárajú muži. Iba 2,6 % ľudí má nasporených viac ako 50.000 eur. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu, ktorý pre inkasnú spoločnosť EOS KSI Slovensko realizovala agentúra AKO v máji tohto roka na reprezentatívnej vzorke 1000 dospelých respondentov.
"Až 41,7 % opýtaných uviedlo, že nemajú žiadne úspory," priblížil riaditeľ spoločnosti Peter Dvornák. Z prieskumu vyplynulo, že medzi ľuďmi, ktorí nedokážu ušetriť ani euro, sú najmä tí, ktorí mali alebo majú požičané peniaze a majú osobnú skúsenosť s neschopnosťou splácať svoje dlhy.
Finančné problémy majú podľa prieskumu častejšie ženy, ľudia vo veku 34 až 49 rokov a s nižším vzdelaním bez maturity. Ide o samoživiteľov, obyvateľov Banskobystrického, Trenčianskeho, Žilinského a Košického kraja, ktorí majú príjem do 800 eur.
Naopak, prieskum ukázal, že finančnú rezervu si najčastejšie vytvárajú muži, ľudia s vysokoškolským alebo úplným stredoškolským vzdelaním s maturitou. Ďalej sú to ľudia žijúci v páre, obyvatelia Prešovského a Trnavského kraja alebo tí, ktorí v minulosti dokázali svoje pôžičky platiť načas, prípadne v súčasnosti nemajú požičané žiadne peniaze.
Inkasná spoločnosť sa zaujímala aj o to, koľko peňazí si Slováci dokážu nasporiť. Najčastejšie mali respondenti usporených menej ako 1000 eur. Tretina mala finančnú rezervu 1000 až 5000 eur. Od 5000 do 10.000 eur malo ušetrených 19 % ľudí a viac ako 50.000 eur iba 2,6 %.
Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že finančná situácia sa oproti minulému roku zhoršila. "Štyria z desiatich opýtaných deklarujú, že sa majú horšie ako pred rokom. Nadpriemerne často ide o ženy, ľudí vo vyššom veku a ľudí s nízkymi príjmami," doplnil Dvornák.
Na druhej strane, 15 % respondentov vníma oproti vlaňajšku zlepšenie svojej finančnej situácie. Ide častejšie o mužov, ľudí vo veku 18 až 33 rokov a absolventov vysokých škôl. Zarábajú viac ako 1000 eur a bývajú u rodiny bez toho, aby sa podieľali na nákladoch na bývanie.
"Až 41,7 % opýtaných uviedlo, že nemajú žiadne úspory," priblížil riaditeľ spoločnosti Peter Dvornák. Z prieskumu vyplynulo, že medzi ľuďmi, ktorí nedokážu ušetriť ani euro, sú najmä tí, ktorí mali alebo majú požičané peniaze a majú osobnú skúsenosť s neschopnosťou splácať svoje dlhy.
Finančné problémy majú podľa prieskumu častejšie ženy, ľudia vo veku 34 až 49 rokov a s nižším vzdelaním bez maturity. Ide o samoživiteľov, obyvateľov Banskobystrického, Trenčianskeho, Žilinského a Košického kraja, ktorí majú príjem do 800 eur.
Naopak, prieskum ukázal, že finančnú rezervu si najčastejšie vytvárajú muži, ľudia s vysokoškolským alebo úplným stredoškolským vzdelaním s maturitou. Ďalej sú to ľudia žijúci v páre, obyvatelia Prešovského a Trnavského kraja alebo tí, ktorí v minulosti dokázali svoje pôžičky platiť načas, prípadne v súčasnosti nemajú požičané žiadne peniaze.
Inkasná spoločnosť sa zaujímala aj o to, koľko peňazí si Slováci dokážu nasporiť. Najčastejšie mali respondenti usporených menej ako 1000 eur. Tretina mala finančnú rezervu 1000 až 5000 eur. Od 5000 do 10.000 eur malo ušetrených 19 % ľudí a viac ako 50.000 eur iba 2,6 %.
Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že finančná situácia sa oproti minulému roku zhoršila. "Štyria z desiatich opýtaných deklarujú, že sa majú horšie ako pred rokom. Nadpriemerne často ide o ženy, ľudí vo vyššom veku a ľudí s nízkymi príjmami," doplnil Dvornák.
Na druhej strane, 15 % respondentov vníma oproti vlaňajšku zlepšenie svojej finančnej situácie. Ide častejšie o mužov, ľudí vo veku 18 až 33 rokov a absolventov vysokých škôl. Zarábajú viac ako 1000 eur a bývajú u rodiny bez toho, aby sa podieľali na nákladoch na bývanie.
