Bratislava 4. júla (TASR) - Inflačná a energetická kríza spôsobená vojnou na Ukrajine zvýšila rizikové prirážky na dlhopisy členov Európskej únie (EÚ). Slovensko má síce jednu z najvyšších prirážok v eurozóne, jej zvýšenie však oveľa výraznejšie pocítili okolité krajiny Vyšehradskej štvorky (V4). Upozornil na to Inštitút stratégií a analýz (ISA) s tým, že krajina za to vďačí práve členstvu v eurozóne.
"Bezprostredne po vypuknutí vojny, vo februári 2022, vzrástla riziková prirážka našich susedov násobne viac ako Slovensku. V Česku dvojnásobne, v Poľsku päťnásobne a v Maďarsku šesťnásobne oproti rastu prirážky na slovenské dlhopisy," pripomenul inštitút.
Susedné krajiny z V4 majú podľa neho vyššie úrokové sadzby na dlhopisoch aj z dôvodu vyššej inflácie v porovnaní s priemerom eurozóny. "Centrálne banky tam bojujú s infláciou a nižšou dôverou investorov cez zvyšovanie úrokových sadzieb. Investori následne požadujú vyššie výnosy štátnych dlhopisov," vysvetlil ISA.
Riziková prirážka sa počíta ako rozdiel v úrokovej sadzbe 10-ročných dlhopisov krajiny v porovnaní s Nemeckom, ktoré má najvyšší rating a je považované za bezrizikovú investíciu. Na Slovensku je síce prirážka najnižšia vo V4, na druhej strane je však jedna z najvyšších v eurozóne, aj tesne nad úrovňou oveľa zadlženejšieho Grécka.
"Koncom mája bola úroková sadzba na 10-ročné slovenské dlhopisy 3,69 %, čo bolo 1,17 percentuálneho bodu nad úrokom, za ktorý si požičiavalo Nemecko. Na podobnej úrovni sa drží od leta 2022. V eurozóne malo vyššiu prirážku iba Estónsko (1,19 bodu) a Taliansko (1,32 bodu)," vyčíslil ISA.
Z krajín V4 má lepší rating ako Slovensko iba Česká republika. S Poľskom máme podľa agentúr Fitch aj Moody´s zhodný rating, podľa S&P je rating Poľska mierne nižší. Napriek tomu si vie SR požičať oproti severnému susedovi o takmer dva percentuálne body lacnejšie, poukázal inštitút. K stabilite ratingu pomáha podľa neho aj členstvo v eurozóne.
"Agentúra Fitch radí medzi kľúčové faktory, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvniť rating Slovenska, vývoj verejného dlhu, vzťahy s EÚ, dôveryhodnosť politík či vyhliadky ekonomického rastu a konkurencieschopnosti krajiny," doplnil ISA.
