INESS:Spomedzi krajín V4, Ukrajiny a Gruzínska má Slovensko najväčšiu byrokraciu

Bratislava 24. februára (TASR) - Slovensko je na čele rebríčka Byrokratický index 2024, ktorý porovnáva krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), Gruzínsko a Ukrajinu. Informoval o tom v pondelok Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), ktorý v spolupráci s českým Inštitútom liberálnych štúdií, gruzínskym New Economic School Georgia, maďarskou nadáciou slobodného trhu, poľským Civic Development Forum a ukrajinským Institute for Economic Research and Policy Consulting rebríček vypracoval.
Slovensko sa v celkovom hodnotení byrokracie umiestnilo na čele, nasledované Maďarskom a Gruzínskom. Naopak, najviac vychádzajú podnikateľom v ústrety Poľsko a Ukrajina. Cieľom Byrokratického indexu je poskytnúť podrobný zoznam a kvantifikáciu byrokratickej záťaže, ktorej čelia malé a stredné podniky. Okrem európskej verzie sa každoročne nezávisle vypracúva latinskoamerický náprotivok Index byrokracie.
Celkové výsledky sú vypočítané ako priemerný kumulatívny čas potrebný na založenie a prevádzku malého hotela a priemyselného podniku v jednotlivých krajinách.
Založiť modelovú priemyselnú prevádzku bolo z pohľadu časovej náročnosti v roku 2024 najjednoduchšie v Poľsku s hodnotou len 19 hodín byrokracie. Naopak, najnáročnejšie to bolo na Ukrajine. Tam si všetky úkony vyžiadali 64 hodín. Byrokraciu tam však komplikuje aj vojnový stav.
Slovensko sa v byrokratickej náročnosti založenia podnikania ocitlo na druhom najhoršom mieste s hodnotou 46 hodín byrokracie. Nad 40 hodín potrebovali podnikatelia aj v Gruzínsku. V Česku to bolo 39 hodín a v Maďarsku 37 hodín.
Kategória "prevádzka podniku" meria ročný počet hodín administratívnej práce už založených malých firiem. Na nežiaducom čele rebríčka byrokratických nákladov sa umiestnilo Slovensko s 272 hodinami na prevádzku drobnej priemyselnej výroby (34 pracovných dní). Za Slovenskom nasledovalo Maďarsko. Naopak, najnižšiu byrokratickú záťaž spomedzi šiestich zúčastnených krajín mali Ukrajina a Poľsko (192 a 148 hodín).
Prevádzkovanie hotela nebolo všeobecne byrokraticky náročnejšie v porovnaní s priemyselným podnikom. Aj v tomto hodnotení má najvyššie byrokratické náklady Slovensko (264 hodín), o jedinú hodinu pred Maďarskom. V štyroch krajinách vrátane Slovenska tvorili väčšinu byrokratických nákladov na prevádzku podniku činnosti spojené s administratívou zamestnávania. V Česku a Poľsku však bola hlavnou príčinou byrokracie bežná prevádzka zahŕňajúca administráciu daní, administráciu odpadov či rôzne certifikačné služby.
Významnou podkategóriou v rámci indexu sú náklady na právne zmeny. Rebríček analyzoval zmeny hlavných predpisov súvisiacich s podnikaním. Ukrajina zaznamenala najvyšší počet právnych zmien, nasledovaná s veľkým odstupom Slovenskom. Najstabilnejšia bola legislatíva v Gruzínsku a Česku.