Slovenskí europoslanci vítajú aj kritizujú akčný plán EK pre oceliarstvo

Štrasburg 2. apríla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa v stredu zaoberali akčným plánom pre oceliarstvo a kovospracujúci priemysel, ktorý má zaistiť cenovo dostupné energie a zároveň zachovať environmentálne ciele EÚ. K téme sa pre TASR vyjadrili viacerí slovenskí europoslanci.
Michal Wiezik (RE/PS) zdôraznil, že netreba pritom zabúdať na Európsku zelenú dohodu, lebo európsky priemysel, ak má byť konkurencieschopný a zachovať si identitu v globálnom boji, tak nemôže ísť ani čínskou ani americkou cestou.
„Nemôžeme zabudnúť na zdravotné normy a štandardy ako v Číne. Takisto sa nemôžeme sústrediť iba na ťažbu, lebo nemáme čo ťažiť. Špecifickosť európskeho priemyslu je v tom, že ak chceme, aby bol konkurencieschopný, musí byť moderný, čistý a bezpečný, postavený na jednoduchých reguláciách,“ vysvetlil. Dodal, že sa treba vyhnúť prebujnenej administratíve a zabrániť „odlevu mozgov“, čo znamená nedostatok inovácií.
Odkázal, že Európa musí vedieť konkurovať cenou, kvantitou aj kvalitou, ale nie je to možné bez dôslednej zelenej transformácie priemyslu.
Monika Beňová (nezaradená/Smer-SD) tvrdí, že oceliarsky priemysel je základom európskeho hospodárstva a poskytuje vstupy pre automobilový či obranný priemysel. „Výroba ocele zostáva jedným z hlavných priemyselných pilierov aj v prípade slovenskej ekonomiky,“ uviedla. Podľa nej je oceliarsky priemysel v dôsledku vysokých cien energií a hrozieb amerických ciel na oceľ a hliník pod silným tlakom. Tvrdí, že EÚ musí zaistiť ziskovosť odvetvia, zachovať európske priemyselné kapacity, čo znamená ochrániť vyše 2,5 milióna pracovných miest.
Miriam Lexmann (EPP/KDH) situáciu v oceliarstve a priemysle vníma ako dôsledok „zlých zelených politík“ EÚ, ktoré ničia priemysel tým, že ho zaťažujú nezmyselnými reguláciami. EÚ chce deregulovať a prehodnotiť legislatívu z pohľadu jej dopadu na konkurencieschopnosť, čo osobne víta. Pripomenula však, že kým USA za posledné obdobie prijali okolo 3000 legislatívnych návrhov, EÚ ich prijala 13.000.
Tvrdí, že EÚ zlyháva pri cieľoch ochrany prírody, lebo kým ju my v Európe chránime, iní výrobcovia vo svete to nerobia a do Európy sa dostáva lacnejšia „špinavá oceľ“ z Číny, čo poškodzuje európskych výrobcov. „Zelenou politikou sme zaťažili naše firmy, ktoré nedokážu predať svoju oceľ. Musíme rýchlo konať. Je veľa rečí, ale čo najskôr musia prísť aj skutky. Hodiny tikajú, je za päť minút dvanásť,“ povedala.
Ľudovít Ódor (RE/PS) akčný plán pre oceliarstvo chápe ako snahu eurokomisie skĺbiť zelenú transformáciu s konkurencieschopnosťou priemyslu. Za kľúčové považuje pomoc pre energeticky náročné odvetvia pri dekarbonizácii, kde sú ceny energií kľúčové. Ďalší krok je nevyhnutnosť chrániť hranice Únie pred lacnejšími produktmi nespĺňajúcimi zelené normy, na čo slúži mechanizmus ciel. Upozornil však, že EÚ nemá iba chrániť svoje technológie 20. storočia, ale musí viac inovovať a investovať do modernizácie.
Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) skonštatoval, že Čína vyrobí takmer 60 % svetovej ocele, často s dumpingovými cenami, bez rešpektu k ekologickým či pracovným štandardom. Európa, ktorá vyrába menej ako 10 %, musí chrániť nielen svoj trh a zamestnancov, ale aj svoju víziu zelenej budúcnosti.
Privítal akčný plán eurokomisie, lebo po prvýkrát spája investície do inovácií, férové obchodné pravidlá a ochranu zamestnancov. „Ale ak chceme, aby sa aj o desať rokov na Slovensku či v Nemecku ešte tavila oceľ, musíme vytvoriť rovnaké podmienky ako naši konkurenti - v energetike, v podpore investícií aj v ochrane trhu,“ odkázal.