Odborári: Nočná práca môže vplývať negatívne na zdravie zamestnancov

Bratislava 16. apríla (TASR) - Nočná práca predstavuje výzvu pre zdravie pracujúcich, pričom je spojená so zvýšeným výskytom metabolických porúch, srdcovocievnych a onkologických ochorení či duševných ochorení od podráždenosti až po syndróm vyhorenia. Práca v noci navyše zvyšuje riziko chýb, nehôd a pracovných úrazov. Upozornil na to ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Ján Košč.
„Slovensko pritom patrí medzi krajiny EÚ s najvyšším podielom zamestnancov pracujúcich v noci, pričom trend v posledných rokoch neklesá,“ uviedla KOZ. Nočná práca zvyšuje stres a narúša aj rodinný a spoločenský život, najmä ženám a rodičom.
Odborári zdôraznili, že príplatky za prácu v noci by mali byť vyššie, pričom ich prioritou je odbúrať nočnú prácu a aj tú v neštandardných pracovných časoch. Zamestnanci v iných priemyselných krajinách, ako Nemecko, Slovinsko alebo Česko, totiž pracujú v noci v nižšej, približne polovičnej miere než na Slovensku. KOZ reagovala aj na vyjadrenie prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislava Machunku, ktorý spochybnil, že nočná práca má negatívne dôsledky na zdravie pracujúcich, pričom zamestnanci si za svoje zdravie zodpovedajú sami. To je podľa odborárov zavádzajúce.
„Tlak na zmenovú a nočnú prácu, tlak na nadčasovanie a tlak na pracovnú záťaž na Slovensku je enormný, za čo v plnej miere zodpovedajú zamestnávatelia a nie zamestnanci. Popri práci na zmeny a rodinnom živote je dodržiavanie zdravého životného štýlu dosť ťažko zvládnuteľné, ani pravidelný spánok, pravidelná strava či pravidelné športovanie nie je práve ľahko zvládnuteľné, najmä ak dookola počúvate, že ak sa chcete mať dobre, tak treba veľa pracovať, nadčasovať a obetovať sa pre úspech firmy,“ dodala KOZ.
AZZZ sa ohradila, že porovnávanie s inými krajinami neberie do úvahy rozdielnu štruktúru ekonomiky, podiel priemyselnej výroby či logistickej obsluhy na Slovensku. Nočná práca je pre krajinu kľúčová nielen v priemysle, logistike, ale aj zdravotníctve či energetike. Výrazné zvyšovanie príplatkov za túto prácu môže viesť k zrušeniu pracovných miest alebo k presunu výroby do iných krajín, ktoré majú flexibilnejšie pracovné režimy. Namiesto snahy odbúrať nočnú prácu by bolo podľa nej potrebné zamerať sa na jej zlepšenie s dôrazom na rovnováhu medzi potrebami firiem a zdravím zamestnancov.
„Nie je možné paušálne tvrdiť, že nočná práca automaticky vedie k zhoršeniu zdravia. Riziká môžu existovať, no tie je možné minimalizovať zavedením adekvátnych opatrení a dôrazu na prevenciu zo strany zamestnávateľa aj samotného zamestnanca. Zároveň je potrebné uznať, že nie všetci zamestnanci vnímajú nočnú prácu negatívne, pre mnohých ide o dobrovoľnú voľbu, ktorá im umožňuje lepšie zosúladiť prácu s voľným časom,“ uzavrela AZZZ.