Výzvami pre financie Slovákov sú nízke úspory, budúce dôchodky a ceny realít

Miera úspor a finančná gramotnosť sú na Slovensku nízke. Dôchodkové zabezpečenie kvôli starnutiu obyvateľstva a nízkej pôrodnosti mnohým zrejme v budúcnosti nebude stačiť. Navyše hodnota nehnuteľností už pravdepodobne nebude rásť ako v minulosti a reality tak nemusia byť najlepšou investíciou. Na tri najväčšie výzvy pre osobné financie ľudí na Slovensku upozornili v utorok na stretnutí s novinármi analytici VÚB banky.
Prvým faktorom, ktorý ovplyvňuje finančnú situáciu Slovákov, sú nedostatočné úspory na horšie časy. „Slovenská miera úspor patrí medzi najnižšie v EÚ a je dokonca nižšia ako v časoch takmer 20 % nezamestnanosti v rokoch 2000 až 2004,“ priblížil makroekonomický analytik Michal Lehuta. Kým priemer EÚ je viac ako 15 %, na Slovensku sa miera úspor aktuálne pohybuje okolo 5 %. Podľa Lehutu držia Slováci príliš veľký podiel finančného majetku v hotovosti alebo na účtoch, kde im neprináša skoro žiadne výnosy.
Druhý zásadný vplyv na osobné financie predstavuje fakt, že štátne dôchodkové zabezpečenie mnohým v budúcnosti zrejme nebude stačiť, a to aj kvôli starnutiu obyvateľstva a nízkej pôrodnosti. Dlhodobo má tiež Slovensko najmenej udržateľné verejné financie v EÚ.
„Verejné financie nás nedokážu viac podporiť a na dôchodok sa musíme zabezpečiť sami. Na jedného dôchodcu aktuálne prispievajú takmer dvaja pracujúci. To stačí ledva na 10 dôchodkov,“ vyčíslil hlavný analytik VÚB Zdenko Štefanides s tým, že v budúcnosti sa tento pomer ešte zhorší. Problém s dôchodkom môžu mať aj živnostníci a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktorých je na Slovensku približne 350.000. Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne až 80 % z nich platí len minimálne odvody.
Slováci tiež musia počítať s tým, že ich nehnuteľnosti už v budúcnosti nemusia rásť na hodnote tak ako v minulosti, a to aj kvôli poklesu počtu obyvateľov. Trvalé obyvateľstvo SR totiž dosiahlo rekord v roku 2020 a odvtedy sa každý rok znižuje. V roku 2024 klesla pôrodnosť na minimum 46.000 detí. Problém síce podľa analytikov trochu zmierňuje prílev migrantov, dopyt po novom bývaní však určujú najmä ľudia v strednom veku, ktorých rýchlo ubúda. Tých vo veku 25 až 44 má do roku 2040 klesnúť o takmer 30 %. Klesajúci počet obyvateľov tak zníži aj dopyt po bývaní.
Najviac obyvateľov ubudne podľa analytikov zrejme na juhu stredného Slovenska, kde je už dnes silná kombinácia nízkej pôrodnosti a migrácie za prácou. „Riešenie možno ukazujú krajiny, ktoré majú za sebou už dlhšie obdobie starnutia populácie. Štáty ako Japonsko, Taliansko a Nemecko za ostatných 20 rokov vykazovali oveľa nižšie reálne rasty cien nehnuteľností na bývanie ako iné krajiny, pričom v Taliansku bol reálny rast cien dokonca záporný - nižší ako inflácia,“ doplnil Lehuta.