Trnava 26. júna (TASR) - Trnavská sladovňa Lycos Malt získala chránené zemepisné označenie Trnavský slad. Slovensko tak nie je už len jedným z najväčších exportérov sladu na svete a v Európskej únii, ale ako jediná krajina v Únii disponuje dvomi chránenými označeniami sladu. Proces získania značky pôvodu trval viac ako štyri roky, informoval Juraj Krajčovič zo sladovne.
Držiteľ chráneného zemepisného označenia na procese získania značky spolupracoval s odborníkom a sladovnícko-pivovarníckym historikom Jurajom Čajkom a Úradom priemyselného vlastníctva SR. „História a kvalita sladu z Trnavskej tabule je silná a dlhá. Kvalita trnavského sladu vychádza nielen z pôdno-klimatických podmienok, ale stoja za ňou najmä ľudia, ktorí tu stáročia pestovali a šľachtili jačmeň sladovníckej kvality a spracovávali ho na slad,“ povedal Krajčovič.
Trnavský slad je potravinársky jačmenný slad svetlého plzenského typu, určený najmä na výrobu piva. Pripravuje sa z vyšľachtených certifikovaných odrôd dvojradového jačmeňa primárne vypestovaných na Trnavskej tabuli. V dôsledku teplého a suchého podnebia a pôdnych podmienok v tejto oblasti sú zrná väčšie, dosahujú dĺžku osem až 10 milimetrov, šírku tri až štyri milimetre a hrúbku tri až štyri milimetre. Obsahujú viac škrobu, 64 až 66 percent, z dôvodu nižších dusíkov v zrne, čím zaručujú väčšiu extraktívnosť v slade, často presahujúcu 83 percent a výnimočne dosahujúcu až 85 percent.
Slovensko sa zaraďuje medzi top 10 svetových exportérov sladu na svete a je jeho piatym najväčším exportérom v Únii. Slad je najvýznamnejšia exportná komodita po prvom spracovaní v krajine. Ročne sedem slovenských sladovní pokryje dopyt po slade nielen všetkých pivovarov, ale aj mlynov na Slovensku.
Ročne sa na Slovensku vyrobí okolo 280.000 ton sladu, na ktorý sladovne spotrebujú viac ako 370.000 ton sladovníckeho jačmeňa prioritne od viac ako 500 poľnohospodárov na Slovensku. Hodnota exportu sladu dosahuje ročne 130 miliónov eur, povedal Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu.
Prvé odkazy na sladovňu v Trnave sa datujú do roku 1395, keď bola jedna z piatich mestských brán pomenovaná Sladovnícka brána. Celkovo bolo v Trnave až päť sladovní. Ďalšia zmienka o tradícii výroby piva a sladu v trnavskom regióne siaha do 16. storočia, keď boli v meste Trnava dva pivovary. Do dejín pivovarníctva v Trnave sa významnou mierou zapísalo 18. storočie, keď v roku 1752 dostalo mesto povolenie od kráľovskej komory postaviť nový pivovar pri starom pivovare, ktorý už kapacitne nestačil. Prvý mestský pivovar sa postupne zameral len na výrobu sladu, zhrnul Čajko.
Slovensko je aktuálne jedinou krajinou v Únii, ktorá disponuje dvomi chránenými zemepisnými označeniami sladu. „Celkovo máme 11 zemepisných chránených označení, medzi ktoré patria napríklad Oravské korbáčiky, Liptovské droby či Levický slad. Slovensko má potenciál na zaregistrovanie chránených zemepisných označení oveľa väčší. Aktuálne máme v procese registrácie tri produkty - Muránske buchty, Brhlovské podlievané buchty a Liptovské šialence,“ skonštatoval Pavol Gregorčok, predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR.
Držiteľ chráneného zemepisného označenia na procese získania značky spolupracoval s odborníkom a sladovnícko-pivovarníckym historikom Jurajom Čajkom a Úradom priemyselného vlastníctva SR. „História a kvalita sladu z Trnavskej tabule je silná a dlhá. Kvalita trnavského sladu vychádza nielen z pôdno-klimatických podmienok, ale stoja za ňou najmä ľudia, ktorí tu stáročia pestovali a šľachtili jačmeň sladovníckej kvality a spracovávali ho na slad,“ povedal Krajčovič.
Trnavský slad je potravinársky jačmenný slad svetlého plzenského typu, určený najmä na výrobu piva. Pripravuje sa z vyšľachtených certifikovaných odrôd dvojradového jačmeňa primárne vypestovaných na Trnavskej tabuli. V dôsledku teplého a suchého podnebia a pôdnych podmienok v tejto oblasti sú zrná väčšie, dosahujú dĺžku osem až 10 milimetrov, šírku tri až štyri milimetre a hrúbku tri až štyri milimetre. Obsahujú viac škrobu, 64 až 66 percent, z dôvodu nižších dusíkov v zrne, čím zaručujú väčšiu extraktívnosť v slade, často presahujúcu 83 percent a výnimočne dosahujúcu až 85 percent.
Slovensko sa zaraďuje medzi top 10 svetových exportérov sladu na svete a je jeho piatym najväčším exportérom v Únii. Slad je najvýznamnejšia exportná komodita po prvom spracovaní v krajine. Ročne sedem slovenských sladovní pokryje dopyt po slade nielen všetkých pivovarov, ale aj mlynov na Slovensku.
Ročne sa na Slovensku vyrobí okolo 280.000 ton sladu, na ktorý sladovne spotrebujú viac ako 370.000 ton sladovníckeho jačmeňa prioritne od viac ako 500 poľnohospodárov na Slovensku. Hodnota exportu sladu dosahuje ročne 130 miliónov eur, povedal Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu.
Prvé odkazy na sladovňu v Trnave sa datujú do roku 1395, keď bola jedna z piatich mestských brán pomenovaná Sladovnícka brána. Celkovo bolo v Trnave až päť sladovní. Ďalšia zmienka o tradícii výroby piva a sladu v trnavskom regióne siaha do 16. storočia, keď boli v meste Trnava dva pivovary. Do dejín pivovarníctva v Trnave sa významnou mierou zapísalo 18. storočie, keď v roku 1752 dostalo mesto povolenie od kráľovskej komory postaviť nový pivovar pri starom pivovare, ktorý už kapacitne nestačil. Prvý mestský pivovar sa postupne zameral len na výrobu sladu, zhrnul Čajko.
Slovensko je aktuálne jedinou krajinou v Únii, ktorá disponuje dvomi chránenými zemepisnými označeniami sladu. „Celkovo máme 11 zemepisných chránených označení, medzi ktoré patria napríklad Oravské korbáčiky, Liptovské droby či Levický slad. Slovensko má potenciál na zaregistrovanie chránených zemepisných označení oveľa väčší. Aktuálne máme v procese registrácie tri produkty - Muránske buchty, Brhlovské podlievané buchty a Liptovské šialence,“ skonštatoval Pavol Gregorčok, predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR.
