Bratislava 7. júla (TASR) - Slovensko má dlhodobo nízke verejné investície, a to aj napriek tomu, že potreba opráv a modernizácie je z roka na rok väčšia. Ide o investičný dlh, ktorý sa hromadí a dobieha SR v každodennom živote. Uviedli to v blogu hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska (NBS) Michal Horváth a analytik verejných financií z NBS Marián Labaj.
Vyrovnať sa s investičným dlhom nebude podľa nich ľahké. Lepšie plánovanie a príprava projektov by iste pomohli. Problémom sú však aj financie. Napriek tomu, že potreba investícií do obnovy je čoraz naliehavejšia, štát ich nie je podľa nich schopný systematicky financovať.
„Verejné investície celkovo sa u nás približne rovnajú každoročnej potrebe obnovy. Je to málo aj na pomery strednej a východnej Európy (SVE). Väčšina krajín z regiónu investuje viac, ako je potreba obnovy, a preto sa rýchlejšie modernizujú a zvyšujú úroveň verejných služieb,“ spresnili ekonómovia NBS.
Analytici NBS zdôraznili, že Slovensko systematicky nešetrí. „V regióne sme skôr na okraji s nízkymi alebo zápornými úsporami. Od vstupu do EÚ sme mali úspory v priemere rovné nule. Problémom je najmä, že šetríme málo v dobrých časoch. Pri takomto nastavení bežného hospodárenia nie sme schopní robiť udržateľnú investičnú politiku,“ doplnili ekonómovia centrálnej banky.
Krajiny z regiónu dokážu podľa nich usporiť približne 2 až 5 % z príjmov. „Znamená to, že zo 100 eur, ktoré získajú z daní, vedia na investície odložiť 2 až 5 eur. Na Slovensku tieto príjmy spotrebujeme. Pritom zdroje v hodnote 1 až 2 % hrubého domáceho produktu (HDP) by sa určite hodili napríklad na opravu ciest a mostov," doplnili.
„Za ostatných sedem rokov sme mali príjmy blízko priemeru krajín SVE (40 % HDP). Rozdeľujeme podobne veľký „koláč“ ako naši susedia. Rozdeľujeme ho však inak ako oni. Na Slovensku máme vyšší podiel výdavkov na sociálnu oblasť spolu so zdravotníctvom. Takisto sa odlišujeme v nákladoch na vnútornú bezpečnosť a poriadok (napríklad polícia). Na druhej strane šetríme na vzdelávaní. Toto porovnanie aspoň v hrubých rysoch upriamuje pozornosť, kde je priestor na šetrenie alebo zmenu,“ vysvetlili.
Kým verejné úspory v SVE dosiahli podľa nich za vybrané obdobie v priemere okolo 5 %, na Slovensku sú to hodnoty blízke 0 %. Ak by Slovensko znížilo výdavky o uvedený rozdiel na sociálne zabezpečenie, vnútro a ostatné položky prevyšujúce výdavky SVE a zvýšilo výdavky na školstvo a ostatné oblasti, ktoré sú nižšie ako SVE, dosiahlo by úspory 5 %.
„Zmena financovania politík EÚ po roku 2028 nám pravdepodobne skomplikuje prísun zdrojov na investovanie. Príčinou môže byť rozšírenie o nových členov, ktorí sa budú uchádzať o kohézne fondy, zmena v prioritách EÚ alebo podmieňovanie fondov uskutočňovaním reforiem,“ avizovali.
Dodali, že akýkoľvek dobrý plán projektov a dômyselný proces však nevyrieši nedostatok zdrojov na zveľaďovanie súčasnej infraštruktúry. Slovensko potrebuje premyslenú politiku verejných príjmov a výdavkov, ktorá bude vytvárať priestor na pokračujúcu obnovu a modernizáciu krajiny.
