Bratislava 10. júla (TASR) - Slovenskí dôchodcovia sa majú v porovnaní s pracujúcimi pomerne dobre. Finančnú situáciu seniorov zlepšilo minulý rok aj zavedenie 13. dôchodku. Vzhľadom na finančnú situáciu v štátnom rozpočte a zhoršujúcu demografiu je však otázne, ako dlho tento stav vydrží. Upozornil na to analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina.
Na základe dát Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dosiahla v roku 2022 na Slovensku príjmová miera chudoby u dôchodcov meraná podielom ľudí s disponibilným príjmom pod 50 % mediánu všetkých domácností len 7,2 %. „To znamená, že iba sedem zo sto slovenských dôchodcov má menej ako polovičný mesačný príjem oproti bežnému príjmu v ekonomike,“ uviedol Malina.
Nižšiu mieru príjmovej chudoby seniorov dosiahli spomedzi krajín EÚ na Islande, v Nórsku, Holandsku, Fínsku či Luxembursku, kde sa pohybovala od vyše troch do siedmich percent. Vysokú mieru chudoby ľudí nad 65 rokov mali zase krajiny ako Rumunsko, Bulharsko, Slovinsko, Poľsko, Chorvátsko alebo Estónsko, a to od 12 % do viac ako 37 %. Rovnako priemerný príjem slovenských dôchodcov dosiahol v roku 2022 až 95,9 % priemerného príjmu celkovej populácie. Vyššie číslo mali už len krajiny ako Španielsko, Portugalsko, Taliansko či Luxembursko. Naopak nižšie číslo na úrovni vyše 70 % zaznamenali Česko, Belgicko, Chorvátsko alebo Lotyšsko.
„Tieto čísla neznamenajú, že slovenskí dôchodcovia majú v porovnaní so zahraničnými vždy vyšší príjem, sú na tom však dobre v porovnaní s ľuďmi, ktorí na Slovensku pracujú. Ak k tomu pripočítame takmer trojmiliardovú ročnú stratu Sociálnej poisťovne a deficit štátneho rozpočtu nad päť percent hrubého domáceho produktu (HDP), je na mieste otázka, do akej miery je súčasný systém udržateľný,“ upozornil Malina.
Otázna podľa neho zostáva aj motivácia ľudí pracovať. V uplynulých rokoch sa to totiž prejavilo na odchodoch ľudí do predčasného dôchodku, k čomu prispeli aj pravidlá ich valorizácie. V máji tohto roka bola priemerná výška riadneho starobného dôchodku 701,34 eura mesačne, pričom suma toho predčasného sa vyšplhala na 743,98 eura na mesiac. Odborník poukázal aj na to, že rast spotrebiteľských cien zasiahol seniorov menej ako väčšinu SR. Dôchodcovská inflácia bola v posledných mesiacoch a rokoch nižšia v porovnaní s celkovou infláciou, najčastejšie o 0,3 až 0,7 percentuálneho bodu (p. b.). Rovnako aj nižšia sadzba DPH pomohla dôchodcom rovnako pri liekoch a väčšina z nich nemusí čeliť ani nárastu cien nehnuteľností, keďže majú vlastné bývanie alebo splatenú hypotéku.
Naopak, inflácia sa výrazne dotkla neúplných rodín, teda jednorodičov s deťmi, ale aj domácností s viacerými závislými deťmi či senioriek nad 65 rokov bez detí. „Dnes sú na tom dôchodcovia v porovnaní s pracujúcimi ľuďmi dobre, no to neznamená, že to tak bude aj v budúcnosti. Slovenská populácia starne, preto každému odporúčame, aby sa pri dôchodkoch nespoliehal na štát a radšej si na starobu odkladal aj sám,“ uzavrel Malina.
