Bratislava 4. septembra (TASR) - Celkový čistý negatívny vplyv nadmerných predčasných odchodov do dôchodku z rokov 2023 a 2024 na verejné financie dosiahne v najbližších rokoch 1,5 miliardy eur. V aktuálnom komentári na to poukázali analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Zohľadnili pritom dodatočné výdavky na dôchodky, ako aj súvisiaci výpadok daní a odvodov, bez započítania úrokových nákladov.
Pripomenuli, že v rokoch 2023 a 2024 získali noví predčasní dôchodcovia mimoriadnu výhodu v podobe navýšenia priznaných predčasných dôchodkov o 110 až 160 eur mesačne. V danom období vzrástol ich počet o viac ako 60.000 nových poberateľov, čo bolo 2,5-krát viac než v rokoch 2021 a 2022. Nárast počtu predčasných dôchodcov bol podľa analytikov dôsledkom nevhodného nastavenia dôchodkového systému.
„Hlavne, prvá valorizácia dôchodkov, ktorá sa v dnešnej podobe uplatňuje od roku 2009, je dlhodobo nesystémovo (a nespravodlivo) nastavená, lebo umožňuje viacnásobné započítanie rastu cenovej hladiny do výšky dôchodku. V časoch stabilne nízkej inflácie to nezvyklo spôsobovať problémy, no počas energokrízy a po nej, kedy inflácia vyskočila až desaťnásobne oproti bežným časom, sa problémy zviditeľnili,“ vysvetlili.
Druhým faktorom bolo podľa nich príliš voľné nastavenie podmienok odchodu do predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. „Kombinácia týchto dvoch faktorov sa v kritickom období ukázala byť významným rizikom pre verejné financie aj trh práce,“ zdôraznili ekonómovia.
Vysoký počet odchodov do predčasného dôchodku spôsobil podľa nich citeľný výpadok pracovnej sily, a to najmä v priemyselnej výrobe, obchode a doprave. V roku 2024 predstavovali súvisiace trvalé odchody z trhu práce negatívny príspevok 22.000 osôb, pričom významný výpadok bude pretrvávať do roku 2027 a úplne vymizne až v roku 2031.
„Z pohľadu záťaže verejných financií to znamená do roku 2031 nielen dodatočné kumulatívne výdavky na predčasné starobné dôchodky v sume 897 miliónov eur, ale aj výpadok príjmov z daní a odvodov vo výške 776 miliónov eur, ktoré budú len čiastočne kompenzované úsporami na iných sociálnych dávkach (159 miliónov eur). Celkový čistý negatívny dopad tak dosiahne 1,5 miliardy eur bez úrokových nákladov,“ vyčíslili analytici RRZ.
Najvýraznejší príspevok k zhoršeniu deficitu verejnej správy predstavoval v roku 2024 sumu 499 miliónov eur, a to vrátane úrokových nákladov. Hoci negatívny vplyv na saldo verejnej správy bude postupne slabnúť, kumulatívne výpadky a zvýšené výdavky podľa ekonómov trvalo zvýšia hrubý dlh Slovenska o približne 1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Trvalo vyšší dlh prinesie aj trvalé náklady na úroky, ktoré len v rokoch 2024 až 2031 dosiahnu kumulatívne 377 miliónov eur.
„Pre lepšie nastavenie dôchodkového systému by bolo vhodnejšie úplne zrušiť prvú valorizáciu novopriznaných dôchodkov a zlepšiť nadväznosť období, za ktoré sa zohľadňuje inflácia pri určení štandardnej valorizácie,“ doplnili analytici.
