Brusel 1. októbra (TASR) - Októbrový samit EÚ (23. - 24. 10.) by na podnet viacerých členských krajín mal riešiť aj návrh na zmenu európskeho zákona o klíme, ktorý stanovuje záväzný cieľ 90-percentného znižovania emisií do roku 2040 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Slovensko tento návrh podporuje, čo v posledných dňoch v Bruseli potvrdili aj minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS) a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD), informuje spravodajca TASR.
Ciele EÚ do roku 2030 pre znižovanie emisií sú na úrovni 50 percent, pričom eurokomisia navrhla, že na konci ďalšej dekády by to malo byť až 90 %, aby sa do roku 2050 podarilo naplniť ambície vybudovať z EÚ uhlíkovo neutrálny priestor.
Ministri na septembrovej Rade EÚ pre životné prostredie odporučili, aby sa o zmenách klimatického zákona EÚ hovorilo na najvyššej úrovni, medzi šéfmi vlád a štátov, a nie na nižšej ministerskej úrovni. S podobnou žiadosťou, začiatkom tohto týždňa (29. 9.), na zasadnutí Rady EÚ pre konkurencieschopnosť prišlo aj Francúzsko, ktoré upozornilo, že klimatické ciele sú úzko spojené s priemyslom a konkurencieschopnosťou.
V rovnakom duchu sa na Rade ministrov pre slovenské médiá vyjadrila aj ministerka hospodárstva SR. „Rozprávali sme sa o tom, že tie klimatické ciele, ktoré boli nastavené do roku 2040, sa, žiaľbohu, zdajú byť nereálne. Už momentálne Európa stráca konkurencieschopnosť a ďalšími tvrdými opatreniami by sme ju stratili celkom. Takže tie ciele treba prehodnotiť v každej časti našej ekonomiky,“ vysvetlila
Na otázku TASR, či Slovensko má výpočty, do akej výšky by dokázalo emisie znížiť do roku 2040, Saková uviedla, že súčasné odhady vlády sú určite nižšie, ako je 90-percentný návrh eurokomisie.
„Nie je to tých 90 percent, ako je zadefinované v cieľoch pre rok 2040, my predpokladáme že medzi 60 a 80 percentami tých cieľov sa hýbeme,“ opísala situáciu. Zároveň však upozornila, že vždy je všetko o premenných faktoroch, lebo EK si 90-percentné ciele pre rok 2040 stanovila ešte pred koronakrízou, pred prudkým nárastom cien energií a pred vojnou na Ukrajine, preto treba tie ciele prehodnotiť a zistiť, či EÚ tieto ambiciózne cele dokáže so svojou ekonomikou aj plniť.
„Ukazuje sa, že nie je to tak. Musíme prehodnocovať každý jeden cieľ, aby sme tú konkurencieschopnosť ešte viac neohrozili,“ odkázala.
