Mnohé centrálne banky na celom svete v auguste zvýšili svoje zlaté rezervy, vyplýva z údajov Svetovej rady pre zlato (World Gold Council, WGC), ktoré sú založené na štatistikách Medzinárodného menového fondu a národných centrálnych bánk. Napriek rekordným cenám zlata, ktoré robia nákupy opatrnejšími, zostáva dopyt zo strany menových autorít naďalej silný. „Nedávne spomalenie neznamená, že centrálne banky strácajú záujem o zlato,“ uviedla WGC, ktorá 30. októbra zverejní kompletnú správu o globálnom dopyte. Medzi krajinami, ktoré zvýšili svoje rezervy, vynikajú Kazachstan, Uzbekistan, Turecko, Čína, Bulharsko, Ghana a Česká republika.
Najmä Česká národná banka (ČNB) pridala 2 tony zlata, čím pokračuje v nepretržitej sérii nákupov, ktorá trvá už tridsať po sebe nasledujúcich mesiacov. Zásoby zlata v Prahe tak vzrástli na 65 ton, čo je viac než trojnásobok oproti približne 20 tonám, ktoré banka držala v roku 2022. Postoj ČNB odráža stratégiu guvernéra Aleša Michla, ktorý sa od svojho nástupu do funkcie usiluje o diverzifikáciu rezerv centrálnej banky a o zníženie závislosti od cenných papierov denominovaných v eurách a dolároch.
Deklarovaným cieľom je dosiahnuť najmenej 100 ton zlata do roku 2027, po vzore iných európskych centrálnych bánk, ktoré považujú drahý kov za poistku proti inflácii a geopolitickej nestabilite. Pre Českú republiku predstavuje postupná akumulácia zlata štrukturálnu zmenu menovej politiky – od vedľajšej zložky medzinárodných rezerv k strategickému nástroju hospodárskej bezpečnosti. Slovensko v súčasnosti drží približne 31,7 tony zlata.
