Bratislava 2. decembra (TASR) - Schválený rozpočet na budúci rok s deficitom 4,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) predstavuje viditeľný, ale len malý krok smerom k ozdraveniu slovenských verejných financií. Oproti minulému roku ide síce o najväčšie plánované zlepšenie v rámci eurozóny, napriek tomu však bude mať Slovensko naďalej jeden z najvyšších deficitov v EÚ. Po troch prijatých konsolidačných balíčkoch sú tak verejné financie približne v tretine ozdravnej cesty, ktorej cieľom je postupne dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, aby sa zadlženosť krajiny začala znižovať. Konštatujú to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v aktuálnej Analýze rozpočtu verejnej správy SR na roky 2026 - 2028.
Plánované zlepšenie hospodárenia v budúcom roku má byť dosiahnuté prijatým konsolidačným balíkom v hodnote 2,7 miliardy eur, ktorý sa opiera najmä o zvyšovanie daní a odvodov, ako aj obmedzenie niektorých výdavkov. Analytici pripomenuli, že napriek ozdravným plánom sa počet zamestnancov vo verejnej správe naďalej zvyšuje. Šetrenie na mzdových výdavkoch prebieha prevažne prostredníctvom pomalšieho rastu platov, nie cez znižovanie počtu pracovníkov, čo má historicky skôr krátkodobý efekt.
„Konsolidácia ďalej pribrzdí ekonomiku, čo bude znižovanie deficitu tlmiť. Odhadujeme, že súčasný balíček, naklonený smerom k zdaneniu príjmov z práce, bude mať aj vzhľadom na svoju veľkosť a štruktúru výraznejší vplyv na ekonomický rast ako doterajšie,“ zhodnotili analytici. V roku 2026 by mal spomaliť rast slovenskej ekonomiky približne o 0,8 percentuálneho bodu (p. b.). Spolu s neistým vplyvom niektorých konsolidačných opatrení budú pre dosiahnutie rozpočtového cieľa v budúcom roku podľa odhadu NBS potrebné dodatočné opatrenia vo výške 0,2 % HDP.
Analytici upozornili, že verejný dlh SR zostáva naďalej vysoký, na očakávanej úrovni 64 % HDP v roku 2028. Jeho zdanlivá stabilizácia sa má dosiahnuť najmä pomocou vyššieho čerpania hotovostných rezerv, pričom čistý dlh bude vďaka pretrvávajúcim vysokým deficitom dynamicky rásť. V desaťročnom horizonte by aj pri dosiahnutí rozpočtových cieľov naďalej rástol až nad úroveň 70 % HDP. „Pre zníženie dlhu pod hranicu 60 % HDP bude potrebná pretrvávajúca konsolidácia aj po roku 2028 vo výške aspoň 0,5 % HDP ročne až do roku 2033,“ vyčíslili.
S konsolidáciou verejných financií môže podľa ekonómov pomôcť efektívne využitie eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti, ktoré Slovensko dlhodobo čerpá pomalšie a viac nárazovo ako väčšina krajín EÚ. Práve rok 2026 bude z tohto pohľadu dôležitý, pretože pôjde o posledné obdobie na čerpanie plánu obnovy.
Z dlhodobého hľadiska budú slovenské verejné financie pod tlakom spôsobeným starnutím populácie, vyššími sociálnymi výdavkami a rastúcimi úrokmi z dlhu, varovali analytici. Fiškálna stratégia by tak podľa nich mala byť úzko prepojená s podporou potenciálneho rastu ekonomiky, najmä investíciami do výskumu, digitalizácie, zelenej transformácie a vzdelávania, namiesto expanzie bežných výdavkov.
„Vláda zrejme bude musieť prejsť od krátkodobých a administratívnych opatrení k trvalým a dlhodobo udržateľným zmenám. Priestor pre efektívnejšie vynakladanie prostriedkov, zlepšenie výberu daní, podporu rastu, a tým aj posilnenie domácej schopnosti financovať verejné investície, tu existuje,“ doplnili analytici NBS.
