New York 21. januára (TASR) — Svet vstupuje do éry „globálneho bankrotu“ v oblasti vody. Pojmy ako „nedostatok vody“ alebo „vodná kríza“ už na mnohých miestach neodrážajú realitu, pretože sugerujú dočasné a potenciálne zvratné podmienky. Konštatuje sa to v správe s názvom „Globálny bankrot vodných zdrojov: Život nad rámec našich hydrologických možností v období po kríze“, ktorú pri príležitosti 30. výročia svojho založenia v stredu zverejnil Inštitút pre vodu, životné prostredie a zdravie (INWEH), súčasť a Univerzity OSN. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru DPA.
„Táto správa prináša nepríjemnú pravdu: Mnohé regióny žijú nad svoje hydrologické možnosti a mnohé dôležité vodné systémy sú už v bankrote,“ povedal riaditeľ INWEH a hlavný autor správy Kaveh Madani.
Mnohé krajiny podľa správy nielenže vyčerpali svoju ročnú kvótu obnoviteľnej vody z riek, pôdy a snehovej pokrývky, ale aj svoje dlhodobé zásoby obsiahnuté vo vodonosných vrstvách, ľadovcoch, mokradiach a iných prírodných zdrojoch.
Kritické množstvo vodných systémov už podľa Madaniho prekročilo nezvratné prahy. „Tieto systémy sú prepojené prostredníctvom obchodu, migrácie, klimatických spätných väzieb a geopolitických závislostí, takže globálne riziko sa zásadne zmenilo,“ povedal.
Napríklad poľnohospodárstvo spotrebuje najviac sladkej vody a globálne potravinové systémy sú úzko prepojené prostredníctvom obchodu a cien. „Keď nedostatok vody podkopáva poľnohospodárstvo v jednom regióne, následky ovplyvňujú globálne trhy, politickú stabilitu a potravinovú bezpečnosť v iných regiónoch,“ povedal Madani.
INWEH v správe spomína niekoľko závažných trendov:
- Dve miliardy ľudí žijú v oblastiach s klesajúcou pôdou; v niektorých mestách dosahuje ročný pokles okolo 25 centimetrov.
- Štyri miliardy ľudí čelia aspoň jeden mesiac ročne vážnemu nedostatku vody.
- Vo viac ako polovici veľkých jazier vo svete od začiatku 90. rokov 20. storočia výrazne ubudlo vody, pritom 25 percent ľudstva je od nich priamo závislých.
- Približne 50 percent vody spotrebovanej v domácnostiach na celom svete teraz pochádza z podzemných zdrojov.
- 40 percent závlahovej vody sa čerpá z vodonosných vrstiev, ktoré neustále vysychajú.
- Približne 70 percent veľkých vodonosných vrstiev vykazuje dlhodobý pokles objemu vody.
- Za uplynulých päť desaťročí zmizlo 410 miliónov hektárov prirodzených mokradí, čo je oblasť takmer s rozlohou EÚ.
- Od roku 1970 sa roztopilo viac ako 30 percent hmoty ľadovcov.
- Desiatky veľkých riek sa počas časti roka nevlievajú do mora.
- Zasolením bolo zničených 100 miliónov hektárov ornej pôdy.
Bankrot v oblasti vody však neznamená koniec – znamená to začať odznova, zdôraznil Madani: „Nemôžeme obnoviť zmiznuté ľadovce ani doplniť značne vyčerpané vodonosné vrstvy. Môžeme však zabrániť ďalšiemu úbytku nášho zostávajúceho prírodného kapitálu a reformovať inštitúcie tak, aby fungovali v rámci nových hraníc.“
Správa INWEH bola zverejnená v roku, v ktorom sa bude od 2. do 4. decembra v Spojených arabských emirátoch konať Konferencia OSN o vode. Jej autori dúfajú, že sa na nej bude rokovať o novej globálnej politike týkajúcej sa vody.
