Bratislava 31. marca (TASR) - Prvé miesto v rebríčku inteligentných miest IMD Smart City Index 2026 si udržal Zürich. Druhé zostáva Oslo, tretia je Ženeva, prvú päťku dopĺňajú Londýn a Kodaň. Bratislava sa umiestnila na 38. priečke, čím zaznamenala druhé najvyššie zlepšenie spomedzi všetkých 148 miest v rebríčku z rôznych častí sveta, keď sa z 57. miesta v roku 2025 posunula o 19 priečok vyššie. Výsledky rebríčka inteligentných miest zverejnil v utorok Inštitút slobody a podnikania (ISP) v spolupráci so švajčiarskym Inštitútom pre rozvoj manažmentu (IMD) a desiatkami ďalších organizácií z celého sveta.
V prvej desiatke rebríčka sú aj Dubaj, Lausanne, Canberra, Singapur, Abú Zabí. V druhej desiatke Helsinki, Soul, Praha, Štokholm, Hamburg, Peking, Amsterdam, Ľubľana, Mníchov a Šanghaj. Viedeň obsadila v rebríčku 28., Varšava 31. a Budapešť 79. miesto.
Transparentnosť, infraštruktúra a verejná dôvera sú kľúčom k úspechu v mestách. Mestá s najlepšou výkonnosťou bývajú tie, kde sú v súlade administratíva, technologický rozvoj a očakávania verejnosti. „Najnovší rebríček IMD je presvedčivým dôkazom, že mestá nie sú len miestom na bývanie. Sú operačným systémom národnej konkurencieschopnosti. Od toho, ako fungujú, závisí, či priťahujeme talenty, investície a kreativitu, alebo ich strácame,“ povedal Ján Oravec, predseda ISP, ktorý je exkluzívnym partnerom IMD Smart City Index 2026.
Mestá boli zoradené podľa hodnotenia ich občanov (100 až 120 respondentov na jedno mesto), ktorí boli súčasťou prieskumu kvality života v nich. Mestá, ktorých obyvatelia súhlasia, že informácie o rozhodnutiach miestnej samosprávy sú ľahko dostupné, sa umiestňujú vyššie a tie, kde obyvatelia majú podiel na rozhodovaní, majú tendenciu prejavovať vyššiu spokojnosť vo viacerých oblastiach.
„Najvyspelejšie mestské centrá, kde sa občania cítia najšťastnejší, nie sú nevyhnutne tie, ktoré sa vyznačujú
utopickými panorámami, viditeľnými senzorovými sieťami alebo čistou technologickou vyspelosťou,“ uviedol riaditeľ Svetového centra konkurencieschopnosti IMD Arturo Bris. „Namiesto toho vynikajú tým, ako efektívne zosúlaďujú štruktúry správy, priority udržateľnosti, rozhodnutia o verejných investíciách a možno najdôležitejšie, pestovanie dôvery občanov,“ dodal.
Takmer každé mesto v spodnej dvadsiatke rebríčka vrátane Ríma, Atén, São Paula, Ammánu a Nairobi má vyššie priemerné technologické skóre než skóre hodnotiace inštitúcie, a teda vyjadrujúce mieru dôvery občanov. Zürich, Oslo, Ženeva a Kodaň vedú v ukazovateľoch súvisiacich s inštitúciami, pričom pri technologických ukazovateľoch dosahujú horšie výsledky.
Údaje tiež ukazujú, že mestá môžu byť bohaté a technologicky prepojené, pričom nedôveryhodné zostávajú v oblastiach, ktoré sú pre obyvateľov najdôležitejšie. Atény na 139. a Rím na 143. mieste majú rekordne nízke skóre v boji proti korupcii a skóre spoluúčasti občanov nižšie ako v mnohých mestách subsaharskej Afriky.
V prvej desiatke rebríčka sú aj Dubaj, Lausanne, Canberra, Singapur, Abú Zabí. V druhej desiatke Helsinki, Soul, Praha, Štokholm, Hamburg, Peking, Amsterdam, Ľubľana, Mníchov a Šanghaj. Viedeň obsadila v rebríčku 28., Varšava 31. a Budapešť 79. miesto.
Transparentnosť, infraštruktúra a verejná dôvera sú kľúčom k úspechu v mestách. Mestá s najlepšou výkonnosťou bývajú tie, kde sú v súlade administratíva, technologický rozvoj a očakávania verejnosti. „Najnovší rebríček IMD je presvedčivým dôkazom, že mestá nie sú len miestom na bývanie. Sú operačným systémom národnej konkurencieschopnosti. Od toho, ako fungujú, závisí, či priťahujeme talenty, investície a kreativitu, alebo ich strácame,“ povedal Ján Oravec, predseda ISP, ktorý je exkluzívnym partnerom IMD Smart City Index 2026.
Mestá boli zoradené podľa hodnotenia ich občanov (100 až 120 respondentov na jedno mesto), ktorí boli súčasťou prieskumu kvality života v nich. Mestá, ktorých obyvatelia súhlasia, že informácie o rozhodnutiach miestnej samosprávy sú ľahko dostupné, sa umiestňujú vyššie a tie, kde obyvatelia majú podiel na rozhodovaní, majú tendenciu prejavovať vyššiu spokojnosť vo viacerých oblastiach.
„Najvyspelejšie mestské centrá, kde sa občania cítia najšťastnejší, nie sú nevyhnutne tie, ktoré sa vyznačujú
utopickými panorámami, viditeľnými senzorovými sieťami alebo čistou technologickou vyspelosťou,“ uviedol riaditeľ Svetového centra konkurencieschopnosti IMD Arturo Bris. „Namiesto toho vynikajú tým, ako efektívne zosúlaďujú štruktúry správy, priority udržateľnosti, rozhodnutia o verejných investíciách a možno najdôležitejšie, pestovanie dôvery občanov,“ dodal.
Takmer každé mesto v spodnej dvadsiatke rebríčka vrátane Ríma, Atén, São Paula, Ammánu a Nairobi má vyššie priemerné technologické skóre než skóre hodnotiace inštitúcie, a teda vyjadrujúce mieru dôvery občanov. Zürich, Oslo, Ženeva a Kodaň vedú v ukazovateľoch súvisiacich s inštitúciami, pričom pri technologických ukazovateľoch dosahujú horšie výsledky.
Údaje tiež ukazujú, že mestá môžu byť bohaté a technologicky prepojené, pričom nedôveryhodné zostávajú v oblastiach, ktoré sú pre obyvateľov najdôležitejšie. Atény na 139. a Rím na 143. mieste majú rekordne nízke skóre v boji proti korupcii a skóre spoluúčasti občanov nižšie ako v mnohých mestách subsaharskej Afriky.
