Bratislava 31. marca (TASR) - Deficit slovenských verejných financií by mal v tomto roku dosiahnuť 4,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). V aktuálnej prognóze to predpokladá Národná banka Slovenska (NBS), ktorá tak mierne zlepšila svoj odhad 4,5 % z predchádzajúcej decembrovej predikcie. V prípade horšieho ako očakávaného vývoja zahraničnej aj domácej ekonomiky by však mohol schodok naopak vzrásť k 5 % HDP.
„Mierne zlepšujeme očakávania ohľadom vývoja verejných financií. Je to najmä dôsledkom lepšieho ako očakávaného vývoja ešte v roku 2025. Niektoré položky sa vyvíjali lepšie v rámci rozpočtu, a preto očakávame, že deficit bude v minulom roku 4,6 %, čakali sme 4,8 %, a toto sa prenáša aj do budúcnosti,“ priblížil v utorok na tlačovej konferencii hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.
V aktuálnej situácii pôsobia podľa neho na rozpočet protichodné vplyvy. „Prostredie, v ktorom nečakane zrýchľuje inflácia môže mať, a očakávame, že do istej miery bude mať priaznivý vývoj na verejné financie, čo sa týka daňových príjmov. Na druhej strane, vzhľadom na to, že máme automaticky zabudované indexácie rôznych, najmä sociálnych výdavkov, v ďalších rokoch zrýchlená inflácia znamená, že sa zvyšujú výdavky štátu,“ vysvetlil.
Zároveň upozornil, že aj napriek miernemu zlepšeniu prognózy by mali deficity verejných financií SR zostať až do roku 2028 stále nad úrovňou 4 % HDP. Z toho vyplýva, že ďalšia konsolidácia bude nevyhnutná, avizoval Horváth.
Centrálna banka pripravila okrem základného aj alternatívny horší scenár vývoja slovenskej ekonomiky, a to v dôsledku dlhšieho trvania konfliktu v Iráne a na Blízkom východe. Takýto vývoj by ovplyvnil aj verejné financie.
„Aj v tom zlom scenári čísla vzhľadom na to, aký máme základ, nevyzerajú až tak hrozivo. V základnom scenári sa pohybujeme niekde okolo úrovne 4,3 % HDP, čo sa týka deficitov na ďalšie roky, v tom zlom scenári to rastie k 5 % HDP. Sú tam protichodné vplyvy. Na jednej strane máme vplyv na strane príjmov, na druhej strane vyššie výdavky,“ priblížil ekonóm.
Tento odhad však podľa neho nepočíta s prípadnými dodatočnými opatreniami štátu na zmiernenie krízovej situácie a tie by išli nad rámec prognózovaného deficitu. „Aj toto ilustruje, že sa pohybujeme na hrane a priestor pre ďalšie výrazné plošné pomocné opatrenia nie je,“ zdôraznil Horváth.
Guvernér NBS Peter Kažimír nepochybuje o tom, že pri zhoršovaní situácie môže prísť Európska komisia (EK) a jednotlivé vlády v EÚ s ochranárskymi opatreniami. Podstatné je ale to, ako budú nastavené. „Vždy boli problémy s adresnosťou a dočasnosťou takýchto opatrení, tu sme trochu skeptickí. Bolo by fajn, keby sa podarilo pripraviť opatrenia, ktoré sú silne adresné, tým pádom lacnejšie a veľmi časovo obmedzené. Ale to je niečo, čo odporúčame celé roky a nestretáva sa to s realitou,“ doplnil.
