Bratislava 16. októbra (TASR) - Takmer tri desatiny obyvateľov Slovenska si v roku 2025 nemohli dovoliť týždňovú dovolenku mimo domu a 26 % nedokázalo pokryť neočakávaný výdavok vo výške 461 eur. Takmer pätina obyvateľov si nemohla dovoliť nahradiť opotrebovaný nábytok novým. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR z európskeho zisťovania EU SILC, ktoré úrad zverejnil pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti chudobe, pripadajúceho na 17. októbra.
Problém so zaplatením týždňovej dovolenky mimo domu malo 29,1 % obyvateľov, čo je o 4,3 percentuálneho bodu menej ako v roku 2024. Neschopnosť nahradiť opotrebovaný nábytok novým uviedlo 19,6 % ľudí. Medzi ďalšie časté materiálne nedostatky patrila nemožnosť zabezpečiť si jedlo s mäsom, kuracím mäsom, rybou alebo vegetariánskou alternatívou každý druhý deň. Týkalo sa to 14,2 % obyvateľov. Takmer desatina (9,3 %) si nemohla dovoliť každý týždeň minúť menšiu sumu peňazí na seba bez toho, aby sa musela s niekým radiť.
Automobil si nemohlo dovoliť 8,5 % obyvateľov, čo je o 2,5 percentuálneho bodu menej ako rok predtým. Viac ako osem percent ľudí malo problém finančne zabezpečiť primerané teplo v domácnosti. Nedoplatky spojené s hypotékou, nájomným, energiami či splácaním pôžičiek alebo nákupov na splátky uviedlo 7,3 % obyvateľov. Výrazné rozdiely sa prejavili aj medzi jednotlivými krajmi. Kým v Bratislavskom kraji si nemohlo dovoliť týždňovú dovolenku 13,3 % obyvateľov, v Banskobystrickom kraji to bolo 37,2 % a v Prešovskom kraji 36,4 %.
Najväčšie regionálne rozdiely sa ukázali aj pri nedoplatkoch. V Prešovskom kraji ich malo 16,6 % obyvateľov, zatiaľ čo v Bratislavskom kraji 2,3 %. Problém s udržiavaním primeraného tepla v domácnosti uviedlo v Prešovskom kraji 15,7 % ľudí, v Bratislavskom kraji 2,4 %.
Závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu, ktorá sa sleduje na základe neschopnosti dovoliť si aspoň sedem z 13 monitorovaných položiek, pociťovalo v roku 2025 na Slovensku 7 % obyvateľov, teda takmer 376.000 ľudí. V porovnaní s predchádzajúcim rokom išlo o pokles o 0,6 percentuálneho bodu. V roku 2024 dosahoval tento podiel 7,6 %.
Najvyššiu mieru závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie zaznamenali v Prešovskom kraji (13,5 %) a Košickom kraji (11,9 %). Naopak, najnižšia bola v Bratislavskom a Žilinskom kraji, zhodne na úrovni 1,9 %. V Trnavskom kraji dosiahla 3,5 %. Celoslovenský priemer prekročili aj Banskobystrický kraj so 7,6 % a Nitriansky kraj so 7,3 %. V Trenčianskom kraji predstavovala 6,3 %.
Zisťovanie EU SILC sleduje príjmy, životné podmienky a materiálne nedostatky domácností. Pri hodnotení materiálnej deprivácie vychádza aj zo subjektívnych odpovedí obyvateľov o tom, ktoré výdavky si ich domácnosť pre nedostatok financií nemôže dovoliť. Štatistický úrad SR zverejnil údaje aj pri príležitosti Medzinárodného dňa štatistiky, ktorý pripadá na 20. októbra.
