Európsky semester: SR sa musí lepšie pripraviť na zelený a digitálny prechod

 Brusel 23. mája (TASR) - Slovensko musí byť lepšie pripravené na prechod na zelenú a digitálnu ekonomiku. Vyplýva to z takzvaného európskeho semestra a špecifických odporúčaní pre jednotlivé krajiny EÚ, ktoré v pondelok zverejnila Európska komisia (EK)
.
      Komisia pripomenula, že po rýchlom pokroku v dobiehaní EÚ v mnohých oblastiach zbližovanie Slovenska s Úniou sa v posledných rokoch spomalilo a krajina čelí dlhodobým štrukturálnym výzvam. S ekonomikou orientovanou na výrobu si udržanie produktivity a rastu na pozadí zeleného a digitálneho prechodu bude vyžadovať ďalšie úsilie a rýchlejší prechod k diverzifikovanejšiemu a environmentálne udržateľnému hospodárstvu.
      Makroekonomická stabilita čelí rizikám vyplývajúcim zo strednodobého rastu zadlženosti domácností a z dlhodobého hľadiska hrozí vplyv starnutia obyvateľstva na stav verejných financií.
      Podľa EK slovenská ekonomika prekonala pandémiu ochorenia COVID-19 relatívne dobre, hoci oživenie sa spomaľuje a inflačné tlaky stúpajú. Nová vlna pandémie a globálne prekážky v zásobovaní nepriaznivo ovplyvnili slovenský priemysel a exportný sektor. Ruská invázia na Ukrajinu ekonomické vyhliadky Slovenska ešte viac zneisťuje.
      Očakávané zníženie rastu HDP na 2,3 % v roku 2022 a 3,6 % v roku 2023 pri rastúcich cenách energií a komodít by mali vykompenzovať verejné investície financované Nástrojom na obnovu a odolnosť (RRF) a európske štrukturálne a investičné fondy.
      Fiškálne opatrenia vlády pomohli zmierniť vplyv pandémie na trh práce a programy skráteného pracovného času obmedzili nárast nezamestnanosti. Avšak nedostatok zručností a pracovnej sily v určitých sektoroch môže obmedziť výrobu. Inflačné tlaky sa v poslednom čase zintenzívnili, tohtoročná inflácia má dosiahnuť úroveň 9,8 % a zrejme udrží rast cien na vysokej úrovni aj v roku 2023.
      Komisia skonštatovala, že exportná výkonnosť Slovenska zostala stabilná, avšak nedávny nárast dovozných cien môže v najbližších rokoch zaťažiť obchodnú rovnováhu. Ale keďže prílev financií cez ozdravný fond EÚ budúcej generácie (NGEU) naberá na tempe, mohlo by to obmedziť rast zahraničného dlhu. Potenciálne riziko pre makroekonomickú a finančnú stabilitu krajiny môže predstavovať rastúci dlh domácností.
      Slovenský HDP na osobu sa od roku 2015 pohybuje na úrovni 78 % až 82 % priemeru EÚ. Avšak model rastu poháňaný exportom, ktorý je založený na nízkych nákladoch na pracovnú silu v priemysle, čelí výzvam. Výroba automobilov je vystavená automatizácii, čo podčiarkuje potrebu urýchliť prípravy na zelený a digitálny prechod. A tiež zjemniť nesúlad medzi súčasnými zručnosťami pracovnej sily a budúcimi potrebami trhu práce.
      Situácii zároveň neprospieva, že systém celoživotného vzdelávania je nedostatočne rozvinutý, čo bráni akumulácii ľudského kapitálu a výdavky na výskum a inovácie zostávajú relatívne nízke.
      V energetike chýbajú dostatočné investície do energetickej účinnosti, obnoviteľných energií a obehového hospodárstva.
      Chudoba a sociálne nerovnosti sú relatívne nízke, no určité skupiny zostávajú znevýhodnené a regionálne rozdiely pretrvávajú. Príjmová nerovnosť patrí medzi najnižšie v EÚ a pomerne nízky je aj podiel obyvateľstva ohrozeného chudobou. Za nízkym priemerom sa však skrývajú veľké regionálne rozdiely. Niektoré regióny, napríklad na východnom Slovensku a sociálne skupiny ako rómske komunity zostávajú obzvlášť znevýhodnené, aj z dôvodu nižšej miery zamestnanosti.
      Komisia upozornila, že miera nezamestnanosti pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, a najmä mladých ľudí s nízkou kvalifikáciou, patrí medzi najvyššie v EÚ. Vysoký zostáva aj podiel dlhodobej nezamestnanosti. Rozdiel v zamestnanosti žien a mužov je blízko priemeru EÚ, ale je výrazne vyšší v prípade žien v plodnom veku, čo zodpovedá obmedzenému využívaniu a dostupnosti formálnej starostlivosti o deti vo veku do troch rokov. To bráni dosiahnutiu rovnosti príležitostí na trhu práce. Rodové rozdiely v odmeňovaní zostávajú tiež vysoké.
      Slovensko podľa EK dosahuje relatívne dobré výsledky v mnohých dimenziách sociálnej hodnotiacej tabuľky, ktorá podporuje Európsky pilier sociálnych práv.