Bratislava 18. marca (TASR) - Štát si v pondelok v rámci pravidelnej plánovanej aukcie požical dalších viac ako 600 miliónov eur. Slovensko si aktuálne požiciava najdrahšie v eurozóne, približne s dvoj až trojnásobnou rizikovou prirážkou ako Rakúsko, menej platí investorom aj Grécko, upozornil hlavný ekonóm CSOB Marek Gábriš.
Úroky za predané dlhopisy dosiahli podla doby splatnosti 3,3 % až 3,8 %. Gábriš pripomenul, že kým riziková prirážka nad desatrocné nemecké štátne dlhopisy sa ešte pred 2,5 až 3 rokmi pohybovala na úrovni 20 až 50 bázických bodov, v súcasnosti je 125 až 130 bodov. "Požiciavame si tak s rizikovou prirážkou 2 až 3-krát vyššou ako susedné Rakúsko alebo Belgicko, teda krajiny tiež platiace eurom. Slovensko sa skôr pohybuje na úrovni krajín, ako je Litva alebo Taliansko. Taliansko je pritom jedna z najzadlženejších krajín EMÚ a má zatial nižší rating ako Slovensko," priblížil ekonóm.
Uviedol aj príklad Grécka, ktoré je v súcasnosti trhmi hodnotené menej rizikovo ako SR. Jeho riziková prirážka sa pohybuje okolo 95 bodov, pritom pred rokom bola približne dvojnásobná. "Nie, nejdeme po gréckej ceste. Slovensko ide v protismere," zhodnotil Gábriš.
Úrokové sadzby na dlhšie obdobie už podla neho nemusia klesat aj napriek ocakávaniam zníženia základnej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB). Vela z predpokladaného uvolnenia menovej politiky je totiž zapocítané už v súcasných úrokoch. "Zatial nám ešte pomáha nákupmi dlhopisov ECB, ale budúci rok sa to už definitívne koncí. Slovensko by preto potrebovalo dôveryhodný plán na "zakopanie" rozpoctovej sekery a zvrátenia výhladu rastúceho dlhu v dalších rokoch," zdôraznil ekonóm.
Poukázal tiež na rýchle tempo požiciavania SR v tomto roku. Štát od zaciatku roka predal dlh za asi 7,1 miliardy eur. Po zapocítaní diskontu z ceny dlhopisov získal "na úcet" približne 6,4 miliardy eur, co je 64 % pôvodne deklarovaného plánu 10 miliárd eur na tento rok.
"Ale vzhladom na tempo výpožiciek, rastúce riziko dalších rozpoctových výdavkov, ale aj riziko poklesu ratingu to bude pravdepodobne okolo 11 až 13 miliárd eur," vycíslil Gábriš. V takom prípade by išlo o najvyššiu sumu od pandemického roka 2020 s pôžickami na úrovni 13,2 miliardy eur.
Úroky za predané dlhopisy dosiahli podla doby splatnosti 3,3 % až 3,8 %. Gábriš pripomenul, že kým riziková prirážka nad desatrocné nemecké štátne dlhopisy sa ešte pred 2,5 až 3 rokmi pohybovala na úrovni 20 až 50 bázických bodov, v súcasnosti je 125 až 130 bodov. "Požiciavame si tak s rizikovou prirážkou 2 až 3-krát vyššou ako susedné Rakúsko alebo Belgicko, teda krajiny tiež platiace eurom. Slovensko sa skôr pohybuje na úrovni krajín, ako je Litva alebo Taliansko. Taliansko je pritom jedna z najzadlženejších krajín EMÚ a má zatial nižší rating ako Slovensko," priblížil ekonóm.
Uviedol aj príklad Grécka, ktoré je v súcasnosti trhmi hodnotené menej rizikovo ako SR. Jeho riziková prirážka sa pohybuje okolo 95 bodov, pritom pred rokom bola približne dvojnásobná. "Nie, nejdeme po gréckej ceste. Slovensko ide v protismere," zhodnotil Gábriš.
Úrokové sadzby na dlhšie obdobie už podla neho nemusia klesat aj napriek ocakávaniam zníženia základnej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB). Vela z predpokladaného uvolnenia menovej politiky je totiž zapocítané už v súcasných úrokoch. "Zatial nám ešte pomáha nákupmi dlhopisov ECB, ale budúci rok sa to už definitívne koncí. Slovensko by preto potrebovalo dôveryhodný plán na "zakopanie" rozpoctovej sekery a zvrátenia výhladu rastúceho dlhu v dalších rokoch," zdôraznil ekonóm.
Poukázal tiež na rýchle tempo požiciavania SR v tomto roku. Štát od zaciatku roka predal dlh za asi 7,1 miliardy eur. Po zapocítaní diskontu z ceny dlhopisov získal "na úcet" približne 6,4 miliardy eur, co je 64 % pôvodne deklarovaného plánu 10 miliárd eur na tento rok.
"Ale vzhladom na tempo výpožiciek, rastúce riziko dalších rozpoctových výdavkov, ale aj riziko poklesu ratingu to bude pravdepodobne okolo 11 až 13 miliárd eur," vycíslil Gábriš. V takom prípade by išlo o najvyššiu sumu od pandemického roka 2020 s pôžickami na úrovni 13,2 miliardy eur.
