KPMG: V strednej a východnej Európe chýbajú pravidlá na zodpovedné používanie AI

 Bratislava 18. februára (TASR) - Región strednej a východnej Európy (CEE) zaostal v pripravenosti na zodpovedné využívanie umelej inteligencie (AI), a to najmä v oblasti vzdelávania, riadenia a formálnych firemných pravidiel. Vyplýva to zo štúdie spoločnosti KPMG, ktorá analyzovala odpovede viac ako 6000 respondentov zo šiestich krajín regiónu.
        Z prieskumu vyplynulo, že AI používa pravidelne 59 % ľudí v regióne CEE, zatiaľ čo globálny priemer dosahuje 66 %. AI školenie absolvovalo len 30 % respondentov, na Slovensku ide približne o štvrtinu. Len 23 % zamestnancov v regióne uvádza, že ich organizácia má stanovené jasné pravidlá a smernice pre používanie AI, pričom celosvetový priemer je 34 %.
        Štúdia poukázala aj na rizikové správanie zamestnancov. Približne 20 až 30 % priznalo porušenie pravidiel alebo nesprávne postupy, napríklad zadávanie citlivých údajov do verejných nástrojov. Takmer polovica zamestnancov v regióne zároveň uviedla, že používanie AI v práci zatajuje alebo prezentuje výstupy umelej inteligencie ako vlastnú tvorbu.        
        Informovanosť o reguláciách je podľa analýzy nízka, najmä v Česku, Maďarsku a na Slovensku, kde viac ako 90 % respondentov nepozná žiadny regulačný rámec. Respondenti pritom za najdôveryhodnejšiu formu dohľadu nad AI považujú medzinárodnú legislatívu, dôvera vo vlády či existujúcich regulátorov je slabšia.
        S príchodom európskeho zákona o umelej inteligencii (AI Act) sa podľa odborníkov očakávalo sprísnenie požiadaviek na organizácie. „Firmy budú musieť prehodnotiť spôsob, akým AI používajú, od klasifikácie rizík cez zavádzanie interných pravidiel až po posilnenie transparentnosti a kontroly nad používanými modelmi,“ uviedol Pavol Adamec, Associate Partner zodpovedný za riadenie rizík v KPMG na Slovensku. Podľa neho bude kľúčová pripravenosť organizácií investovať do procesov, kompetencií a riadenia. „Skutočným rozdielom nie je technológia, ale pripravenosť ľudí zodpovedne ju využívať,“ dodal.
        Región podľa štúdie zaostáva aj v kontrole výstupov AI. Polovica zamestnancov v CEE uvádza, že presnosť výsledkov kontroluje len občas. Na Slovensku 16 % zamestnancov nezohľadňuje etické dôsledky AI, 9 % nevyhodnocuje riziká a prínosy a 8 % neoveruje správnosť výstupov.
        Medzi najčastejšie vnímané benefity AI patrí lepšia dostupnosť informácií a služieb (77 %), vyššia efektivita (77 %) a zníženie rutinných úloh (76 %). K najväčším negatívam respondenti zaradili vytváranie dezinformácií, nepresné výstupy a stratu ľudskej interakcie. Obavy zo straty zamestnania v dôsledku AI uviedlo približne tretina respondentov, čo je menej ako globálny priemer 40 %.