Bratislava 30. mája (TASR) - Firmy na Slovensku by mali za tento rok spracovať nefinančné hlásenie ESG (spoločenská zodpovednosť a udržateľnosť podniku), no z dôvodu nedostatku dát majú problém s výpočtom uhlíkovej stopy. Upozornila na to odborníčka na ESG z poradenskej spoločnosti RSM SK Zuzana Kubíková.
"Najväčší problém majú firmy so zhromažďovaním presných a úplných dát. Často nevedia, kde dáta zistiť, alebo na koho sa obrátiť. Problémom je spôsob, akým spoločnosti pristupujú k tejto problematike. Mnohé vnímajú povinnosť reportovania emisií iba ako ďalšiu byrokratickú úlohu a neuvedomujú si, že správny prístup k reportovaniu by pre nich mohol predstavovať v budúcnosti konkurenčnú výhodu a príležitosť pre rozvoj," povedala Kubíková.
Odborníčka odporúča, aby firmy pre výpočet množstva vygenerovaných skleníkových plynov využívali napríklad GHG protokol (Greenhouse Gas Protocol). Podľa nej protokol rozdeľuje emisie do troch kategórií. Prvou skupinou sú priame emisie z prevádzky zariadení alebo vlastných vozidiel, ktoré spaľujú fosílne palivá. Ďalej sú to nepriame emisie z nakupovanej elektriny, tepla, pary alebo chladenia. A do tretej kategórie patria všetky ostatné nepriame emisie, ako sú emisie z dodávateľského reťazca, doprava zamestnancov, doprava či distribúcia.
Jednou z najväčších výziev je podľa Kubíkovej aj spolupráca s dodávateľským reťazcom, keďže firmy fungujú v rôznych lokalitách na Slovensku. "Výpočet uhlíkovej stopy môže byť tiež časovo náročný a drahší pre firmy, najmä ak začínajú a nemajú ešte vybudované procesy na zber dát a reportovanie," doplnila.
Uhlíková stopa zahŕňa všetko od výrobných procesov až po konečné výrobky v rámci celého ich životného cyklu. Ak majú firmy správne dáta, tak podľa odborníčky môžu vypočítať uhlíkovú stopu aj pomocou emisných faktorov. Tie často poskytujú národné alebo medzinárodné regulačné orgány, takže sú verejne dostupné.
Odborníčka spresnila, že jedným z posledných krokov v meraní uhlíkovej stopy je hlásenie emisií. To zahŕňa dokumentáciu a revíziu emisných údajov a celkového výpočtu, ale aj plánovanie, ako znížiť emisie a sledovať pokrok v čase.
"Najväčší problém majú firmy so zhromažďovaním presných a úplných dát. Často nevedia, kde dáta zistiť, alebo na koho sa obrátiť. Problémom je spôsob, akým spoločnosti pristupujú k tejto problematike. Mnohé vnímajú povinnosť reportovania emisií iba ako ďalšiu byrokratickú úlohu a neuvedomujú si, že správny prístup k reportovaniu by pre nich mohol predstavovať v budúcnosti konkurenčnú výhodu a príležitosť pre rozvoj," povedala Kubíková.
Odborníčka odporúča, aby firmy pre výpočet množstva vygenerovaných skleníkových plynov využívali napríklad GHG protokol (Greenhouse Gas Protocol). Podľa nej protokol rozdeľuje emisie do troch kategórií. Prvou skupinou sú priame emisie z prevádzky zariadení alebo vlastných vozidiel, ktoré spaľujú fosílne palivá. Ďalej sú to nepriame emisie z nakupovanej elektriny, tepla, pary alebo chladenia. A do tretej kategórie patria všetky ostatné nepriame emisie, ako sú emisie z dodávateľského reťazca, doprava zamestnancov, doprava či distribúcia.
Jednou z najväčších výziev je podľa Kubíkovej aj spolupráca s dodávateľským reťazcom, keďže firmy fungujú v rôznych lokalitách na Slovensku. "Výpočet uhlíkovej stopy môže byť tiež časovo náročný a drahší pre firmy, najmä ak začínajú a nemajú ešte vybudované procesy na zber dát a reportovanie," doplnila.
Uhlíková stopa zahŕňa všetko od výrobných procesov až po konečné výrobky v rámci celého ich životného cyklu. Ak majú firmy správne dáta, tak podľa odborníčky môžu vypočítať uhlíkovú stopu aj pomocou emisných faktorov. Tie často poskytujú národné alebo medzinárodné regulačné orgány, takže sú verejne dostupné.
Odborníčka spresnila, že jedným z posledných krokov v meraní uhlíkovej stopy je hlásenie emisií. To zahŕňa dokumentáciu a revíziu emisných údajov a celkového výpočtu, ale aj plánovanie, ako znížiť emisie a sledovať pokrok v čase.
