Brusel/Štrasburg 23. januára (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok doobeda so zástupcami Európskej komisie diskutovali o výsledkoch vlaňajšej decembrovej konferencie OSN o klíme, konkrétne o boji proti dezertifikácii. Riziká dezertifikácie a potrebu nového druhu hospodárenia v EÚ pre TASR opísali slovenskí europoslanci.
V poradí 16. zasadnutie Konferencie zmluvných strán (COP16) Dohovoru OSN o boji proti rozširovaniu púští (UNCCD) sa zaviazalo uprednostniť obnovu pôdy a odolnosť voči suchu vo vnútroštátnych politikách a tiež v rámci medzinárodnej spolupráce ako zásadnú stratégiu pre potravinovú bezpečnosť a prispôsobenie sa zmene klímy.
Pokrok sa počas COP16 dosiahol aj na stretnutí o práci na budúcom globálnom režime sucha, ktorý by mal byť dokončený na budúcoročnom samite COP17 v Mongolsku.
Podpredseda EP Martin Hojsík (PS, RE) pre TASR potvrdil, že dezertifikácia, teda vysušovanie pôdy, je vážnou témou aj pre Európsky parlament.
"Podarilo sa mi za posledné vyše štyri roky presadiť navrhnutie zákona o zdraví pôdy, ktorý sa zaoberá aj týmto problémom. V súčasnosti vediem rokovania o jeho finálnej podobe s členskými štátmi. Dôležité bude aj to, ako nastavíme novú podobu poľnohospodárskej politiky. Musíme podporiť opatrenia brániace vysušovaniu a celkovo adaptácii na zmenu klímy. Nie nesprávnymi dotáciami prispievať k zhoršovaniu situácie. Pretože tá je už dosť zlá aj na Slovensku," vysvetlil.
Poslankyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD/nezaradená) z Výboru EP pre poľnohospodárstvo zdôraznila, že v boji proti klimatickej zmene "musíme byť na palube všetci", lebo ak tam zostane EÚ osamotená, veľa nezmôže.
"USA odstúpili od Parížskej klimatickej dohody a rozhodli sa ťažiť ešte viac fosílnych palív. Musíme sa teda zamerať na seba v EÚ. Potrebujeme podporiť lepšie hospodárenie s vodou, vodozádržné opatrenie, stavbu a čistenie priehrad a rybníkov a lepšie využívanie vody v poľnohospodárstve, ako aj výsadbu plodín, ktoré sú menej náročné na vodu, sú odolnejšie voči suchu a dokážu vyprodukovať dostatočnú nutričnú hodnotu," uviedla poslankyňa. Podľa jej slov by ľudia mali vedieť, že skončila doba vykosených trávnikov a že oveľa lepšie fungujú okrasné kvety a kríky.
Podľa odhadov OSN do roku 2030 bude treba vyčleniť najmenej 2,6 miliardy USD na obnovu viac ako jednej miliardy hektárov degradovanej pôdy a vybudovanie odolnosti voči suchu. UNCCD bola založená v roku 1994 ako platforma pre vlády, podniky a občiansku spoločnosť, aby spolu diskutovali o výzvach dezertifikácie a zmapovali udržateľnú budúcnosť pre postihnuté oblasti.
Pokrok sa počas COP16 dosiahol aj na stretnutí o práci na budúcom globálnom režime sucha, ktorý by mal byť dokončený na budúcoročnom samite COP17 v Mongolsku.
Podpredseda EP Martin Hojsík (PS, RE) pre TASR potvrdil, že dezertifikácia, teda vysušovanie pôdy, je vážnou témou aj pre Európsky parlament.
"Podarilo sa mi za posledné vyše štyri roky presadiť navrhnutie zákona o zdraví pôdy, ktorý sa zaoberá aj týmto problémom. V súčasnosti vediem rokovania o jeho finálnej podobe s členskými štátmi. Dôležité bude aj to, ako nastavíme novú podobu poľnohospodárskej politiky. Musíme podporiť opatrenia brániace vysušovaniu a celkovo adaptácii na zmenu klímy. Nie nesprávnymi dotáciami prispievať k zhoršovaniu situácie. Pretože tá je už dosť zlá aj na Slovensku," vysvetlil.
Poslankyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD/nezaradená) z Výboru EP pre poľnohospodárstvo zdôraznila, že v boji proti klimatickej zmene "musíme byť na palube všetci", lebo ak tam zostane EÚ osamotená, veľa nezmôže.
"USA odstúpili od Parížskej klimatickej dohody a rozhodli sa ťažiť ešte viac fosílnych palív. Musíme sa teda zamerať na seba v EÚ. Potrebujeme podporiť lepšie hospodárenie s vodou, vodozádržné opatrenie, stavbu a čistenie priehrad a rybníkov a lepšie využívanie vody v poľnohospodárstve, ako aj výsadbu plodín, ktoré sú menej náročné na vodu, sú odolnejšie voči suchu a dokážu vyprodukovať dostatočnú nutričnú hodnotu," uviedla poslankyňa. Podľa jej slov by ľudia mali vedieť, že skončila doba vykosených trávnikov a že oveľa lepšie fungujú okrasné kvety a kríky.
Podľa odhadov OSN do roku 2030 bude treba vyčleniť najmenej 2,6 miliardy USD na obnovu viac ako jednej miliardy hektárov degradovanej pôdy a vybudovanie odolnosti voči suchu. UNCCD bola založená v roku 1994 ako platforma pre vlády, podniky a občiansku spoločnosť, aby spolu diskutovali o výzvach dezertifikácie a zmapovali udržateľnú budúcnosť pre postihnuté oblasti.
