Odborník: Mzdy a pracovné podmienky sa riadia od roku 2025 kolektívnymi zmluvami

Bratislava 8. februára (TASR) - Mzdy a pracovné podmienky sa od nového roka riadia už aj kolektívnymi zmluvami, ktoré majú predstavovať minimálny štandard odmeňovania pre firmy v danom sektore. Zmena nastala v prípade rozšírenia kolektívnych zmlúv aj na spoločnosti, ktoré neboli ich zmluvnými stranami. Ich rozšírenie na iné firmy je podľa právnika z advokátskej kancelárie Fairsquare Mariána Mészárosa snahou, ako pokryť v smernici o primeraných minimálnych mzdách v EÚ až 80 % pracovnoprávnych vzťahov kolektívnym vyjednávaním, pričom na Slovensku je to v súčasnosti len 25 %.
        "Možno očakávať nárast počtu zamestnávateľov, ktorí sa budú musieť riadiť nielen Zákonníkom práce a inými pracovnoprávnymi predpismi, ale aj príslušnou kolektívnou zmluvou," spresnil právnik s tým, že ide o zásadný zásah do mzdovej a sociálnej politiky súkromných spoločností. Kolektívne zmluvy sú totiž záväzné aj pre firmy, ktoré sa na ich prijímaní nezúčastnili.
        Ak sa na zamestnávateľa podľa neho vzťahuje reprezentatívna kolektívna zmluva, tak sa ňou musí riadiť. V praxi to znamená, že firmy budú musieť poskytnúť svojim zamestnancom také mzdy a pracovné podmienky, aké sú uvedené v kolektívnej zmluve. Rovnako kolektívne zmluvy budú určovať aj pracovný čas či dovolenku, ktoré firmy musia dodržať. Zmluvy sa však nebudú vzťahovať na podniky, ktoré majú menej ako 20 zamestnancov alebo vykonávajú podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov a rovnako aj v prípade, že sú v konkurze.
        Mészáros priblížil, že do tvorby kolektívnych zmlúv môžu firmy aj zasiahnuť. Predtým, ako Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR informuje, či je daná kolektívna zmluva reprezentatívna, oznámi svoj zámer v Obchodnom vestníku a na svojej webovej stránke. "Zamestnávateľ v príslušnom odvetví môže predložiť ministerstvu do piatich pracovných dní od zverejnenia informácie vo vestníku svoje stanovisko. Zamestnávatelia by preto mali sledovať nielen Zbierku zákonov, ale aj Obchodný vestník," odporúča. Upozornil však, že pripomienky zamestnávateľa nemusia byť zohľadnené.
        Ďalšou možnosťou je podľa neho nechať oznámenie v Zbierke zákonov preskúmať správnym súdom podľa Správneho súdneho poriadku. Zamestnávateľ sa môže žalobou voči ministerstvu domáhať zrušenia oznámenia o uzatvorení kolektívnej zmluvy. To však môže urobiť, len ak neboli splnené podmienky, aby sa zmluva považovala za reprezentatívnu. Firmy sa budú môcť takisto združovať v zamestnávateľských zväzoch a združeniach. Mészáros preto predpokladá, že sa počet zamestnávateľov v týchto združeniach zvýši, a to najmä na účely presadzovania svojich požiadaviek, podobne, ako sa zamestnanci združujú v odboroch.