Vyprahnuté Atény v dôsledku klimatickej krízy využívajú staroveký akvadukt

Atény 15. februára (TASR) - Grécke hlavné mesto patrí medzi najhorúcejšie a najhustejšie obývané mestá v Európe a klimatickú zmenu letné horúčavy v meste ešte zhoršujú. Atény sa preto rozhodli využiť dávne dedičstvo v boji s vysokými teplotami a preťaženou infraštruktúrou. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Medzi zaparkovanými autami na predmestí Atén montujú pracovníci mesta čerpadlo k starodávnej kamennej studni, ktorá vedie k akvaduktu postavenému pred takmer 2000 rokmi.
Úradníci čerpajú peniaze z Európskej únie pri obnovovaní prístupu k Hadriánovmu akvaduktu, 24 kilometrov dlhému podzemnému kanálu pomenovanému po rímskom cisárovi, ktorý financoval jeho výstavbu v roku 140. Odborníci ho oslavujú ako "technický zázrak".
Minulý rok verejnoprospešná spoločnosť Eydap opakovane varovala Aténčanov, že musia šetriť pitnou vodou, pretože zásoby sa zmenšujú.
Katerina Apostolopulusová, ktorá riadi projekt na predmestí Chalandri, približne desať kilometrov od centra Atén, uviedla, že voda nebude mať pitnú kvalitu, ale bude sa v lete používať "na čistenie a zavlažovanie parkov a záhrad", aby sa ušetrila pitná voda.
Studňa na predmestí Chalandri je hlboká viac ako 20 metrov a je súčasťou siete 300 starovekých studní. Spoločnosť Eydap nazvala akvadukt "archeologickým a inžinierskym zázrakom" a vyzvala na vytvorenie väčšieho množstva zelených plôch v meste, ktoré tvrdo zasiahla klimatická kríza.
"Je to jeden z najdôležitejších starovekých akvaduktov v Európe," povedal George Sachinis, riaditeľ pre stratégiu a inovácie spoločnosti Eydap.
Akvadukt pomáhal zásobovať mesto vodou stovky rokov, ale po rímskej ére sa prestal používať. Aténčania ho začali opätovne využívať na konci 19. storočia. Po vybudovaní dvoch priehrad v blízkosti mesta však bol opäť opustený.
Projekt Chalandri má za cieľ podporiť zelené plochy a zlepšiť mikroklímu prostredníctvom recyklácie vody a zároveň zdôrazniť archeologický a kultúrny význam celej pamiatky.