Moody’s: Stredná Európa potrebuje diverzifikáciu, aby zmiernila vplyv ciel

Budapešť 29. apríla (TASR) - Stredná Európa má obmedzený fiškálny priestor na kompenzáciu ekonomických dôsledkov ciel vzhľadom na vysokú úroveň deficitu vo veľkej časti regiónu, ktorý je závislý od exportu. Musí preto nájsť nové motory rastu. Uviedla to v utorok agentúra Moody’s Analytics. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Napriek nízkemu priamemu exportu do USA patrí stredná Európa v rámci Európskej únie (EÚ) medzi regióny, ktoré sú najviac závislé od obchodu, pričom podiel exportu tovarov na ekonomickej produkcii sa pohybuje od 75,5 % na Slovensku do 39,4 % v Poľsku. To je všetko nad priemerom EÚ na úrovni 34,2 %.
Clá zatemnili vyhliadky pre Európu ako celok, zvýšili riziká recesie a znížili vyhliadky rastu v Českej republike, Rumunsku a Maďarsku, povedal Gaurav Ganguly, vedúci ekonomického výskumu pre tento región v Moody’s Analytics.
„USA sa uberajú k izolacionizmu. To vyvíja obrovský tlak na globálnu ekonomiku a najmä na krajiny, ktoré sú vystavené globálnemu obchodnému systému a ktoré sa spoliehajú na obchod ako motor rastu,“ povedal. „Pre tieto krajiny je veľmi dôležité nájsť nové exportné trhy, nájsť nových partnerov, nájsť nové motory rastu.“
To by podľa Gangulyho mohlo zahŕňať podporu exportu, nové obchodné a investičné aliancie, podporu nových priemyselných odvetví alebo prilákanie zahraničných investícií z iných krajín.
„Politické prostredie a colné prostredie sú také, že vytvárajú veľmi veľké štrukturálne problémy pre rast. Ak sa tým krajiny nebudú zaoberať, budú mať problémy v strednodobom, nielen krátkodobom horizonte,“ upozornil.
Vojna na Ukrajine, zvýšené výdavky na obranu a voľby prispeli k vyšším pôžičkám v strednej Európe, pričom Poľsko a Rumunsko zaznamenali v minulom roku najvyššie rozpočtové deficity v celej EÚ.
„Zdá sa, že v Poľsku panuje veľká nepružnosť vo výdavkoch, čo vyvíja obrovský tlak na úsilie o fiškálnu konsolidáciu na strane výdavkov,“ povedal Ganguly a dodal, že Poľsko musí tvrdšie pracovať na tom, aby zabezpečilo, že jeho ciele pri znižovaní deficitu zostanú dôveryhodné.
Zatiaľ čo úrovne dlhu v Poľsku aj Rumunsku sú stále pod priemerom EÚ, náklady Poľska na obsluhu dlhu ako percento z produkcie sa od roku 2021 zdvojnásobili, zatiaľ čo náklady Rumunska sa zvýšili o jeden percentuálny bod.
Ganguly má „oveľa väčšie obavy“ o Rumunsko, kde deficit v minulom roku vzrástol na 9,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), čím prekonal aj maximá z čias pandémie ochorenia COVID-19.
Pokiaľ vláda nezačne veľmi rýchlo konať s cieľom zvýšiť fiškálnu konsolidáciu, najmä vzhľadom na oveľa pochmúrnejší výhľad rastu, uvidíme horšie ako očakávané rozpočtové deficity v rokoch 2025 a 2026, varoval Ganguly a predpovedal Rumunsku deficit v tomto roku na úrovni 8,4 % HDP a v roku 2026 7,1 % HDP.
Maďarsku sa v minulom roku podarilo stlačiť svoj deficit, ale vláda pred voľbami v roku 2026 pokračuje v rozsiahlom znižovaní dane z príjmu, a to aj napriek hrozbe slabšieho hospodárskeho rastu a vysokej inflácie.