Bratislava 16. júna (TASR) - Slovensko nemá problém s financovaním svojho dlhu, otázkou je, koľko za pôžičky zaplatí. Riziková prirážka slovenských dlhopisov voči tým nemeckým sa aktuálne drží na úrovni 90 až 95 bázických bodov a výnosy 10-ročných dlhopisov posledné týždne kolíšu medzi 3,4 a 3,5 %. V reakcii na pondelkovú aukciu štátnych dlhopisov to uviedol makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
V aktuálnej aukcii Slovensko predalo dlhopisy v hodnote viac ako pol miliardy eur. „Predpokladáme, že celkové finančné potreby v tomto roku dosiahnu asi 12,2 miliardy eur, z toho zhruba 70 % už je pokrytých. Slovensko tak nemá problém s financovaním svojho dlhu, otázkou však vždy je, za akú cenu,“ zhodnotil analytik.
Aktuálne ratingové hodnotenie agentúrou Moody´s, ktorá v piatok (13. 6.) potvrdila Slovensku známku A3 so stabilným výhľadom, bolo podľa neho v súlade s očakávaniami. „Ide o siedmy najvyšší rating, avšak najhorší v kategórii A ratingov. O stupeň pod nami už začína kategória B, v ktorej sú krajiny považované za riskantnejšie. Aj toto sú dôvody, prečo sme nepredpokladali posun Slovenska do nižšej kategórie,“ vysvetlil Horňák.
Pripomenul, že hlavnou hrozbou, na ktorú pri Slovensku ratingové agentúry aktuálne upozorňujú, je zraniteľnosť v dôsledku zavádzania ciel zo strany Spojených štátov. Ich dôsledkom môže byť spomalenie slovenskej veľmi otvorenej ekonomiky.
„Ďalšie oblasti, ktoré vo svojich hodnoteniach spomínajú, sú udržateľnosť verejných financií a nutnosť štrukturálnych reforiem, keďže sú to dve oblasti, v ktorých čelí Slovensko najväčším výzvam a ktoré majú potenciál výrazne ovplyvniť budúci úspech krajiny,“ doplnil Horňák.
Hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš v tejto súvislosti pripomenul, že agentúra Moody´s síce teraz ponechala rating Slovenska bez zmeny, ale minulý rok ho znížila o jeden stupeň na najnižšiu úroveň od roku 2003. „Slovensko sa navyše ocitlo v protismere. Kým iné porovnateľné krajiny si ratingové známky zlepšujú, my sme si za ostatný rok pohoršili,“ upozornil.
Poukázal na to, že za uplynulý rok a pol si SR zhoršila rating od agentúr Moody´s a Fitch, ďalšie dve agentúry S&P a DBRS zase krajine zhoršili ratingový výhľad. Tento vývoj porovnal Gábriš s príkladom Slovinska, ktorému za rovnaké obdobie zlepšili ratingový výhľad Moody´s, Fitch aj DBRS a celkovú ratingovú známku S&P.
„Stáva sa z nás neporiadny žiak a známky sa nám neustále zhoršujú. Sedíme v elitnej triede s najlepšími žiakmi, ale naše hodnotenie sa zhoršuje. Na dobré známky, rovnako ako v škole, totiž nestačí byť členom výberového klubu,“ zhodnotil ekonóm s tým, že samotné členstvo v EÚ a eurozóne znamená výhody, ktoré agentúry pri stanovení ratingu berú do úvahy.
Túto situáciu podľa neho do určitej miery odrážajú aj rizikové prirážky na slovenský vládny dlh. Štátne dlhopisy SR s 10-ročnou splatnosťou majú najvyššiu rizikovú prirážku spomedzi krajín eurozóny spolu s Talianskom a Litvou. Grécko, ktoré pred pár rokmi čelilo dlhovej kríze, si požičiava s nižšou prirážkou ako Slovensko na úrovni približne 75 bázických bodov, vyčíslil Gábriš.
V aktuálnej aukcii Slovensko predalo dlhopisy v hodnote viac ako pol miliardy eur. „Predpokladáme, že celkové finančné potreby v tomto roku dosiahnu asi 12,2 miliardy eur, z toho zhruba 70 % už je pokrytých. Slovensko tak nemá problém s financovaním svojho dlhu, otázkou však vždy je, za akú cenu,“ zhodnotil analytik.
Aktuálne ratingové hodnotenie agentúrou Moody´s, ktorá v piatok (13. 6.) potvrdila Slovensku známku A3 so stabilným výhľadom, bolo podľa neho v súlade s očakávaniami. „Ide o siedmy najvyšší rating, avšak najhorší v kategórii A ratingov. O stupeň pod nami už začína kategória B, v ktorej sú krajiny považované za riskantnejšie. Aj toto sú dôvody, prečo sme nepredpokladali posun Slovenska do nižšej kategórie,“ vysvetlil Horňák.
Pripomenul, že hlavnou hrozbou, na ktorú pri Slovensku ratingové agentúry aktuálne upozorňujú, je zraniteľnosť v dôsledku zavádzania ciel zo strany Spojených štátov. Ich dôsledkom môže byť spomalenie slovenskej veľmi otvorenej ekonomiky.
„Ďalšie oblasti, ktoré vo svojich hodnoteniach spomínajú, sú udržateľnosť verejných financií a nutnosť štrukturálnych reforiem, keďže sú to dve oblasti, v ktorých čelí Slovensko najväčším výzvam a ktoré majú potenciál výrazne ovplyvniť budúci úspech krajiny,“ doplnil Horňák.
Hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš v tejto súvislosti pripomenul, že agentúra Moody´s síce teraz ponechala rating Slovenska bez zmeny, ale minulý rok ho znížila o jeden stupeň na najnižšiu úroveň od roku 2003. „Slovensko sa navyše ocitlo v protismere. Kým iné porovnateľné krajiny si ratingové známky zlepšujú, my sme si za ostatný rok pohoršili,“ upozornil.
Poukázal na to, že za uplynulý rok a pol si SR zhoršila rating od agentúr Moody´s a Fitch, ďalšie dve agentúry S&P a DBRS zase krajine zhoršili ratingový výhľad. Tento vývoj porovnal Gábriš s príkladom Slovinska, ktorému za rovnaké obdobie zlepšili ratingový výhľad Moody´s, Fitch aj DBRS a celkovú ratingovú známku S&P.
„Stáva sa z nás neporiadny žiak a známky sa nám neustále zhoršujú. Sedíme v elitnej triede s najlepšími žiakmi, ale naše hodnotenie sa zhoršuje. Na dobré známky, rovnako ako v škole, totiž nestačí byť členom výberového klubu,“ zhodnotil ekonóm s tým, že samotné členstvo v EÚ a eurozóne znamená výhody, ktoré agentúry pri stanovení ratingu berú do úvahy.
Túto situáciu podľa neho do určitej miery odrážajú aj rizikové prirážky na slovenský vládny dlh. Štátne dlhopisy SR s 10-ročnou splatnosťou majú najvyššiu rizikovú prirážku spomedzi krajín eurozóny spolu s Talianskom a Litvou. Grécko, ktoré pred pár rokmi čelilo dlhovej kríze, si požičiava s nižšou prirážkou ako Slovensko na úrovni približne 75 bázických bodov, vyčíslil Gábriš.
