Zamestnávateľské zväzy podporili na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) reformu financovania sociálnych služieb, novelu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikov aj vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorá stanovuje cenovú reguláciu v elektroenergetike. Výhrady mali však k časti zákonov, ktoré sa prerokovávajú v skrátenom legislatívnom konaní.
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka pripomienkoval reformu financovania sociálnych služieb s tým, že nesúhlasí, aby časť financovania išla na úkor ústavnej zdravotnej starostlivosti. „Stanovisko dnes Hospodárskej a sociálnej rady, ktoré bude v zápise je, že takéto financovanie nepôjde na úkor ústavnej zdravotnej starostlivosti. Pretože celý zámer, ktorý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) prezentoval, pokiaľ by to bolo takýmto spôsobom financované, a to bolo bohužiaľ aj doteraz, by nebol realizovateľný,“ vysvetlil Machunka.
Ďalším bodom, o ktorom tripartita rokovala, bol aj súčasný stav nedodržiavania a obchádzania legislatívnych pravidiel, ktorý súvisí so zákonmi v skrátenom legislatívnom konaní. Prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský spresnil, že v roku 2023 bolo 15 prípadov, respektíve zákonov, kde sa uplatnilo skrátené legislatívne konanie. Vlani to už bolo 30 prípadov a tento rok 26 prípadov.
„Toto konanie by sa malo používať len v prípade národohospodárskych škôd alebo zásadného porušovania ľudských práv a podobne. Nevidíme dôvod, aby sa to používalo pre bežné zákony a nariadenia. Možno v roku 2022 to malo zmysel, keď začínal vojnový konflikt, ale od tej doby nevidíme dôvod na skrátené legislatívne konanie. Ďalej aj kvalita poslaneckých návrhov je veľmi rozdielna a myslíme si, že by mali byť posudzované tak isto s doložkami vplyvov, rovnako ako štandardné vládne návrhy,“ vysvetlil Lelovský.
S tým súhlasí aj Machunka, ktorý dodal, že je neprijateľné, aby politici obchádzali zákon, pretože práve štát by mal ísť príkladom v dodržiavaní zákonnosti. Na záver sa ešte vyjadril aj k vyhláške ÚRSO, ktorá zvyšuje cenu silovej elektriny pre zraniteľných odberateľov, teda aj domácnosti. Tá by mala vzrásť zo súčasných 61 eur za megawatthodinu (MWh) na 72,7 eura/MWh.
„Vecne ju podporujeme, pretože súčasná cenová hladina, regulácia v energetike a kompenzácia cien elektrickej energie, ale všeobecne energie je absolútne rozpočtovo neudržateľná. Je potrebné postupné liberalizovanie cien aj v regulovaných subjektoch a kompenzácie potom cielené pre tých, ktorí to naozaj potrebujú,“ uzavrel Machunka.
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka pripomienkoval reformu financovania sociálnych služieb s tým, že nesúhlasí, aby časť financovania išla na úkor ústavnej zdravotnej starostlivosti. „Stanovisko dnes Hospodárskej a sociálnej rady, ktoré bude v zápise je, že takéto financovanie nepôjde na úkor ústavnej zdravotnej starostlivosti. Pretože celý zámer, ktorý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) prezentoval, pokiaľ by to bolo takýmto spôsobom financované, a to bolo bohužiaľ aj doteraz, by nebol realizovateľný,“ vysvetlil Machunka.
Ďalším bodom, o ktorom tripartita rokovala, bol aj súčasný stav nedodržiavania a obchádzania legislatívnych pravidiel, ktorý súvisí so zákonmi v skrátenom legislatívnom konaní. Prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský spresnil, že v roku 2023 bolo 15 prípadov, respektíve zákonov, kde sa uplatnilo skrátené legislatívne konanie. Vlani to už bolo 30 prípadov a tento rok 26 prípadov.
„Toto konanie by sa malo používať len v prípade národohospodárskych škôd alebo zásadného porušovania ľudských práv a podobne. Nevidíme dôvod, aby sa to používalo pre bežné zákony a nariadenia. Možno v roku 2022 to malo zmysel, keď začínal vojnový konflikt, ale od tej doby nevidíme dôvod na skrátené legislatívne konanie. Ďalej aj kvalita poslaneckých návrhov je veľmi rozdielna a myslíme si, že by mali byť posudzované tak isto s doložkami vplyvov, rovnako ako štandardné vládne návrhy,“ vysvetlil Lelovský.
S tým súhlasí aj Machunka, ktorý dodal, že je neprijateľné, aby politici obchádzali zákon, pretože práve štát by mal ísť príkladom v dodržiavaní zákonnosti. Na záver sa ešte vyjadril aj k vyhláške ÚRSO, ktorá zvyšuje cenu silovej elektriny pre zraniteľných odberateľov, teda aj domácnosti. Tá by mala vzrásť zo súčasných 61 eur za megawatthodinu (MWh) na 72,7 eura/MWh.
„Vecne ju podporujeme, pretože súčasná cenová hladina, regulácia v energetike a kompenzácia cien elektrickej energie, ale všeobecne energie je absolútne rozpočtovo neudržateľná. Je potrebné postupné liberalizovanie cien aj v regulovaných subjektoch a kompenzácie potom cielené pre tých, ktorí to naozaj potrebujú,“ uzavrel Machunka.
