Londýn 17. decembra (TASR) - Svetový dopyt po uhlí by mal tento rok dosiahnuť rekordných viac než 8,8 miliardy ton. Do roku 2030 by sa však mal postupne znižovať, keďže obnoviteľné zdroje, jadrová energia a dostatočné zásoby zemného plynu by mali postupne zredukovať jeho súčasnú dominanciu pri výrobe elektrickej energie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá citovala novú správu Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA).
Ukončenie využívania uhlia na produkciu elektriny považujú vlády po celom svete za nevyhnutné, ak majú splniť stanovené klimatické ciele. Uhlie však napriek tomu zostáva najpoužívanejším zdrojom na výrobu elektrickej energie. Najnovšia správa IEA o vývoji na trhu s uhlím predpokladá, že tento rok sa dopyt po uhlí zvýši o 0,5 % na 8,85 miliardy ton. To predstavuje nový rekord.
Za rastom dopytu sú do veľkej miery Spojené štáty, kde prezident Donald Trump po nástupe do Bieleho domu podpísal exekutívny príkaz, ktorým podporil uhoľný priemysel. Spotrebu uhlia zvýšili aj vyššie ceny plynu.
India, jeden z najväčších spotrebiteľov uhlia na svete, objem spotreby tento rok zredukovala, čo sa však stalo iba tretíkrát za 50 rokov. Navyše, tento rok to bolo pre intenzívne monzúnové dažde, ktoré na jednej strane znížili dopyt a na druhej zvýšili produkciu elektriny z vody.
Čo sa týka Číny, ktorá je najväčším spotrebiteľom uhlia na svete, dopyt sa tento rok oproti roku 2024 nemenil. IEA očakáva, že do roku 2030 dopyt po uhlí v Číne mierne klesne, keďže v krajine sa postupne zvyšuje využívanie obnoviteľných zdrojov. Stále to však nestačí. Čína spotrebuje o 30 % viac uhlia než zvyšok sveta, takže bude naďalej určovať trendy v oblasti dopytu po uhlí, dodala IEA.
Ukončenie využívania uhlia na produkciu elektriny považujú vlády po celom svete za nevyhnutné, ak majú splniť stanovené klimatické ciele. Uhlie však napriek tomu zostáva najpoužívanejším zdrojom na výrobu elektrickej energie. Najnovšia správa IEA o vývoji na trhu s uhlím predpokladá, že tento rok sa dopyt po uhlí zvýši o 0,5 % na 8,85 miliardy ton. To predstavuje nový rekord.
Za rastom dopytu sú do veľkej miery Spojené štáty, kde prezident Donald Trump po nástupe do Bieleho domu podpísal exekutívny príkaz, ktorým podporil uhoľný priemysel. Spotrebu uhlia zvýšili aj vyššie ceny plynu.
India, jeden z najväčších spotrebiteľov uhlia na svete, objem spotreby tento rok zredukovala, čo sa však stalo iba tretíkrát za 50 rokov. Navyše, tento rok to bolo pre intenzívne monzúnové dažde, ktoré na jednej strane znížili dopyt a na druhej zvýšili produkciu elektriny z vody.
Čo sa týka Číny, ktorá je najväčším spotrebiteľom uhlia na svete, dopyt sa tento rok oproti roku 2024 nemenil. IEA očakáva, že do roku 2030 dopyt po uhlí v Číne mierne klesne, keďže v krajine sa postupne zvyšuje využívanie obnoviteľných zdrojov. Stále to však nestačí. Čína spotrebuje o 30 % viac uhlia než zvyšok sveta, takže bude naďalej určovať trendy v oblasti dopytu po uhlí, dodala IEA.
