Každá ôsma slovenská domácnosť, ktorá vlani prišla do kontaktu s verejnými inštitúciami, zaplatila úplatok. To je šiesty najvyšší podiel v EÚ. Najviac sa u nás nelegálne platí v zdravotníctve, pri vybavovaní povolení na úradoch a v styku s políciou. Najčastejšie skúsenosti s tzv. drobnou korupciou hlásia občania v Rumunsku a v Litve, v priemere ide o každú štvrtú domácnosť. Vyplýva to z výsledkov Globálneho barometra korupcie, aktuálneho prieskumu medzi takmer 60 tisíc občanmi v 42 krajinách Európy a strednej Ázie od Transparency International.
Len pätina Slovákov, ktorí prišli do styku s korupciou, ju aj nahlásilo. Až 41% percent Slovákov si myslí, že bežný občan proti korupcii nič nemôže spraviť. V priemere má takýto skeptický názor v EÚ 24% percent ľudí, a napríklad len 7 % Švédov. V Európe sú rezignovanejší ako Slováci len Maďari.
Občania Slovenska sa podľa prieskumu boja nahlasovať korupciu najmä kvôli odvete – strach z následkov má až 27% opýtaných. Ďalších 22% si myslí, že aj tak by sa nič nevyšetrilo a vinníci ostanú nepotrestaní – je to najvyššia miera skepsy v Európe. Tretím najčastejším dôvodom (19%) je argument, že korupcia sa ťažko dokazuje.
Občania Slovenska podľa prieskumu z prvej polovice roka neveria ani vláde. Až 56% tvrdí, že jej protikorupčné aktivity nie sú účinné. Zhruba rovnaký počet si myslí, že slovenská vláda je riadená bohatými ľuďmi v pozadí. Pritom až 38% ľudí považuje korupciu za jeden z troch najdôležitejších problémov krajiny.
Napriek minuloročnému zákonu je navyše málo efektívna aj ochrana tzv. whistleblowerov, teda ľudí, ktorí sú korupciu ochotní nahlásiť.
Len pätina Slovákov, ktorí prišli do styku s korupciou, ju aj nahlásilo. Až 41% percent Slovákov si myslí, že bežný občan proti korupcii nič nemôže spraviť. V priemere má takýto skeptický názor v EÚ 24% percent ľudí, a napríklad len 7 % Švédov. V Európe sú rezignovanejší ako Slováci len Maďari.
Občania Slovenska sa podľa prieskumu boja nahlasovať korupciu najmä kvôli odvete – strach z následkov má až 27% opýtaných. Ďalších 22% si myslí, že aj tak by sa nič nevyšetrilo a vinníci ostanú nepotrestaní – je to najvyššia miera skepsy v Európe. Tretím najčastejším dôvodom (19%) je argument, že korupcia sa ťažko dokazuje.
Občania Slovenska podľa prieskumu z prvej polovice roka neveria ani vláde. Až 56% tvrdí, že jej protikorupčné aktivity nie sú účinné. Zhruba rovnaký počet si myslí, že slovenská vláda je riadená bohatými ľuďmi v pozadí. Pritom až 38% ľudí považuje korupciu za jeden z troch najdôležitejších problémov krajiny.
Napriek minuloročnému zákonu je navyše málo efektívna aj ochrana tzv. whistleblowerov, teda ľudí, ktorí sú korupciu ochotní nahlásiť.
