Talianska spoločnosť získala toto ocenenie vďaka projektu, ktorý je zameraný na začleňovanie Rómov do pracovného života.
Prinášame vám rozhovor s Marcom Valente, výkonným riaditeľom spoločnosti STIGA Slovakia.
Na úvod nám povedzte, kde to celé začalo: ako sa STIGA dostala na Slovensko?
Prečo práve táto krajina a prečo Poprad? V roku 2005 naša skupina spustila projekt diverzifikácie svojej výroby, ktorá bola sústredená v Taliansku s cieľom zabezpečiť výrobu pri nižších nákladoch s maržou. Keďže sme Európania, analyzovali sme možnosti, ktoré boli blízko nášmu trhu a ktoré by nám zaručili nízke náklady. Naša pozornosť sa sústredila na východnú Európu a do úvahy prichádzalo Slovensko, konkrétne Poprad. Hlavným dôvodom bola skutočnosť, že tu už boli etablovaní významní hráči v oblasti bielej techniky a súčasne nám tento trh ponúkal možnosti v súvislosti s lokálnymi partnermi, ktorí mohli náš projekt podporiť jednak z hľadiska výhodných investičných nákladov a tiež z hľadiska doby realizácie.
Aká je vaša podniková filozofia? Držíte sa pri riadení firmy konkrétneho organizačného modelu?
Náš organizačný model funguje nasledovne. Strategické funkcie sú vo veľkej miere sústredené v centrálnom sídle a operačné strediská sú decentralizované na ostatnom území. Sme nadnárodná spoločnosť, ktorá sa snaží o to, aby nebola príliš štruktúrovaná a ktorá urobila z pragmatizmu jednu zo svojich silných stránok. Našu podnikovú kultúru vo všeobecnosti charakterizuje transparentnosť, jednoduchosť a otvorená a priama komunikácia. Súčasne sa tu prelínajú rôzne kultúry, ktoré sa navzájom rešpektujú. V oblasti spolupráce sa toho dá urobiť ešte veľmi veľa. Snažíme sa pracovať najmä na modeli, ktorý je viac orientovaný na medzifunkcionálne procesy, hoci tieto procesy si vyžadujú veľa času, pretože pôsobia na mentalitu ľudí.
Prečo práve táto krajina a prečo Poprad? V roku 2005 naša skupina spustila projekt diverzifikácie svojej výroby, ktorá bola sústredená v Taliansku s cieľom zabezpečiť výrobu pri nižších nákladoch s maržou. Keďže sme Európania, analyzovali sme možnosti, ktoré boli blízko nášmu trhu a ktoré by nám zaručili nízke náklady. Naša pozornosť sa sústredila na východnú Európu a do úvahy prichádzalo Slovensko, konkrétne Poprad. Hlavným dôvodom bola skutočnosť, že tu už boli etablovaní významní hráči v oblasti bielej techniky a súčasne nám tento trh ponúkal možnosti v súvislosti s lokálnymi partnermi, ktorí mohli náš projekt podporiť jednak z hľadiska výhodných investičných nákladov a tiež z hľadiska doby realizácie.
Aká je vaša podniková filozofia? Držíte sa pri riadení firmy konkrétneho organizačného modelu?
Náš organizačný model funguje nasledovne. Strategické funkcie sú vo veľkej miere sústredené v centrálnom sídle a operačné strediská sú decentralizované na ostatnom území. Sme nadnárodná spoločnosť, ktorá sa snaží o to, aby nebola príliš štruktúrovaná a ktorá urobila z pragmatizmu jednu zo svojich silných stránok. Našu podnikovú kultúru vo všeobecnosti charakterizuje transparentnosť, jednoduchosť a otvorená a priama komunikácia. Súčasne sa tu prelínajú rôzne kultúry, ktoré sa navzájom rešpektujú. V oblasti spolupráce sa toho dá urobiť ešte veľmi veľa. Snažíme sa pracovať najmä na modeli, ktorý je viac orientovaný na medzifunkcionálne procesy, hoci tieto procesy si vyžadujú veľa času, pretože pôsobia na mentalitu ľudí.
Ako prebieha výber nových zamestnancov pochádzajúcich z rómskej komunity?
Musíme to rozlišovať: Rómovia boli dôležitou súčasťou našej spoločnosti už pred týmto projektom spolupráce s neziskovou organizáciou „Človek v ohrození“. Ich prítomnosť sa v priebehu rokov postupne posilňovala v dôsledku nedostatku pracovnej sily, s ktorým Slovensko bojuje na každej úrovni. Tento problém je v našom prípade poznačený sezónnym charakterom výroby, ktorá si v období od októbra do júna vyžaduje o 400 pracovníkov viac. Túto potrebu pokrývame pomocou agentúrnych zamestnancov. Pracovné agentúry nám začali prirodzeným a zároveň „povinným“ spôsobom ponúkať personál z radov Rómov. My sme týchto pracovníkov prijali presne tak, ako všetkých ostatných. Dali sme im rovnaké práva a zároveň vyžadujeme plnenie rovnakých povinností ako majú ostatní zamestnanci. V súčasnosti prevažná väčšina našich agentúrnych zamestnancov pochádza práve z rómskej komunity. Naša spoločnosť teda získala prívlastok “Rom-friendly” ešte skôr, ako začala spolupracovať s organizáciou „Človek v ohrození“. Pokiaľ ide o Rómov, ktorí k nám prichádzajú vďaka tomuto projektu, ich výber je v plnej kompetencii uvedenej organizácie.
Dokázali sa rómski občania hneď začleniť medzi ostatných zamestnancov? Aká je vaša skúsenosť?
Klamal by som, keby som tvrdil, že sme nemali žiadne problémy. Rómska komunita sa po stáročia musela učiť brániť a vytvárať veľmi súdržnú skupinu. Protikladom toho je ťažkosť, s akou túto skupinu „opúšťajú“, aby sa čo len dočasne začlenili do iných skupín a súčasne ťažkosť, s akou do tejto skupiny púšťajú tých, ktorí do nej nepatria. Integrácia nie je jednorazová udalosť, je to cesta. A jedným z veľmi silných faktorov ovplyvňujúcich túto cestu je práve spoločná práca.
Mali ste niekedy problémy s týmito zamestnancami? Ak áno, o aké problémy išlo a ako ste ich vyriešili?
Samozrejme, že problémy sú, ale netýkajú sa disciplíny. V zásade sa týkajú nedostatočného vzdelania a slabých návykov v oblasti dodržiavania stanovených časov a správania, ktoré si vyžaduje pracovné prostredie, najmä pokiaľ ide o dôležitosť, ktorá sa kladie na niektoré detaily, na udržiavanie poriadku a čistoty na pracovisku. Navyše títo ľudia často prichádzajú z osád, ktoré sa nachádzajú na veľmi izolovaných miestach. Doprava je preto problém sám osebe. Aj pri najlepšej vôli týchto zamestnancov sa stáva, že neprídu každý deň alebo neprídu načas. V tomto smere chceme s pomocou organizácie „Človek v ohrození“ osloviť verejné orgány. Okrem toho sme s pomocou uvedenej organizácie zabezpečili odbornú prípravu o rómskej kultúre pre ostatných zamestnancov, ktorí s nimi trávia najviac času v dielni, ktorí ich riadia na montážnych linkách a na iných úsekoch.
Ako vznikla spolupráca s organizáciou „Človek v ohrození“?
Táto spolupráca vznikla na spoločnom stretnutí v roku, ktorý zorganizovala Nadácia Pontis v Košiciach. Práve tam spoločnosť STIGA stretla zástupcov mimovládnej organizácie „Človek v ohrození“. Na základe prvotného kontaktu sa Stiga rozhodla zapojiť do tohto projektu. Jej snahou je dosiahnuť to, aby ľudia patriaci do rómskej komunity vyšli z extrémnej marginality prostredníctvom spoločenských vzťahov, ktoré si vyžaduje práca v závode, kde spoločne fungujú a pracujú stovky zamestnancov. Prvé konkrétne kroky sme podnikli na jeseň v roku 2017 a doteraz sme prijali približne 40 osôb. Máme v pláne v tom pokračovať.
„Via Bona“ je veľmi významné ocenenie. Čo pre vás znamená toto víťazstvo?
Veľmi nás prekvapilo, keď sme boli nominovaní na toto ocenenie. Nemysleli sme si, že robíme niečo výnimočné. A nemyslíme si to ani teraz. Spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu na území, kde pôsobia. A to nielen ekonomickú, ale aj spoločenskú a občiansku. Firma so stovkami zamestnancov je komunitou v komunite. Ak ignoruje vonkajšie príležitosti a problémy alebo ak o nich vie a pritom sa od nich izoluje, robí chybu. Takýto prístup sa skôr či neskôr negatívne odrazí na jej podnikateľskej činnosti. Takto to vníma manažment celej spoločnosti Stiga, na Slovensku, v Taliansku aj Číne. Myslím si, že bez toho, aby sme sa o to snažili, sme sa zrazu ocitli v jednej línii s ideami a hodnotami, ktoré stoja za poslaním Nadácie Pontis a ocenení Via Bona, ktoré táto nadácia udeľuje. Získanie tohto ocenenia nás posúva vpred s veľkou pokorou. Sme radi, že aspoň malou mierou prispievame k vytváraniu lepšieho sveta.
Uvažuje STIGA nad nejakým novým projektom do budúcna?
Ak myslíte projekty z čisto priemyselného hľadiska, tak áno, máme ich veľa. Ak hovoríme o projektoch, ktoré sa týkajú spoločenskej zodpovednosti, povedal by som, že nie. Chceme však naďalej pokračovať v tomto projekte, rozšíriť ho, urobiť ho ešte významnejším a pozitívne vplývajúcim na Rómov, ktorá sa ho zúčastňujú, ako aj na ich rodiny.